Budúcnosť sa dá opisovať cez nové budovy, dopravu či technické vynálezy. Zaujímavejšou sa stáva vo chvíli, keď do nej vstúpi konkrétna domácnosť: rodičia s rozdielnymi predstavami o dobrom živote a dcéra, ktorá si hľadá blízkosť. Práve takúto rodinu umiestňuje pripravovaná inscenácia do mesta, ktorého známu podobu zásadne zmenil čas.

Bratislava v príbehu už funguje ako samostatný štát. Na karpatských svahoch rastú banány a nad mestom sa pohybujú aeromobily. V tomto prostredí žijú Zárubovci, ktorí majú prístup aj k tomu, čo je pre iných vzácne: k čistej vode a prijateľnej teplote. Technická vyspelosť tu teda existuje vedľa veľmi základných potrieb.

Čo o nás prezrádzajú predstavy o budúcnosti

Podľa divadla sa hra inšpirovala autentickými rozhovormi s ľuďmi z rozličných častí a komunít Bratislavy. Tento pôvod dáva inscenácii osobitý vzťah k mestu. Jej vzdialená budúcnosť má korene v tom, ako o svojom okolí uvažujú dnešní obyvatelia. Predstava mesta o niekoľko desaťročí nevyhnutne súvisí aj s tým, čo človeku chýba teraz. Niekto v technológiách hľadá pohodlie, iný sa obáva straty známeho prostredia. Rozhovor o budúcnosti tak môže otvoriť rozdielne skúsenosti so súčasnosťou: čo pokladáme za samozrejmé, čo chceme uchovať a čo by sme radi zmenili.

Divadelné spracovanie pritom umožňuje predstavy zámerne vyhrotiť. Banánové sady na mieste vinohradov sú ľahko predstaviteľnou zmenou krajiny, no spojenie technických vymožeností s nedostatkom vody obracia pozornosť aj k podmienkam každodenného života. Pre diváka môže byť práve toto vstupom do príbehu: rozpoznať v nezvyčajnom meste otázky, ktoré pozná zo svojho okolia.

Do rodiny prichádza Fedor

Dej sa rozbieha darčekom. Richard Záruba zadováži dcére Alici humanoidného robota Fedora. Jeho nadšenie pre technický pokrok nezdieľa manželka Eva, ktorá sa obracia k minulosti. Alica zasa zisťuje, čo môže mať spoločné s bytosťou vytvorenou človekom. Takto postavená zápletka dáva publiku možnosť sledovať technologickú zmenu cez vzťahy. Čo jeden člen rodiny prijíma s nadšením, môže druhý vnímať ako zásah do svojho sveta. Pri stretnutí s robotom navyše vystupuje do popredia otázka, podľa čoho vlastne rozpoznávame porozumenie a blízkosť.

Richarda stvárni Juraj Hrčka, Evu Katarína Gurová a Alicu Lenka Libjaková. V úlohe Fedora sa predstaví Róbert Sipos. Obsadenie dopĺňajú Ivan Šándor ako policajt Leo Gajdoš a Tadeáš Bolo ako komorník Saša. Na inscenácii dramaturgicky spolupracujú Mário Drgoňa a Tereza Hladká. Scénu navrhla Zuzana Čupajová, kostýmy Eva Lukáčová a hudbu pripravil Martin Štefánik.

Kedy vstúpiť do roku 2099

Bratislava 2099 je určená divákom od 15 rokov. Žánrovo môže osloviť záujemcov o sci-fi a komédiu, témou aj ľudí, ktorí sledujú premeny hlavného mesta. Rodinná zápletka poskytuje zrozumiteľné východisko aj publiku, ktoré futuristické príbehy bežne nevyhľadáva.

Premiéra sa uskutoční v sobotu 14. novembra o 19.00 na hlavnej scéne DPOH na Laurinskej ulici. Divadlo ju uvádza s anglickými titulkami. Verejná generálka je naplánovaná na 13. novembra o 11.00 a prvá repríza na 15. novembra o 19.00.

Pred nedeľným predstavením bude od 18.30 dramaturgický úvod. Pre diváka, ktorého zaujíma cesta od rozhovorov k javiskovej fikcii, je to príležitosť dozvedieť sa viac o vzniku inscenácie. Vstupenky sú dostupné prostredníctvom oficiálneho programu divadla. Rok 2099 je dosť vzdialený na odvážne fantázie. Miesto v hľadisku však môže začať celkom súčasnou otázkou: čo by sme zo svojej Bratislavy chceli odovzdať ľuďom, ktorí v nej budú žiť po nás?

Zdroj foto: archív DPOH - Bara Podola