Podľa vyjadrenia hovorkyne Kelly Bush Novak, ktoré citovali zahraničné médiá, Stewart pred smrťou žil s Alzheimerovou chorobou a demenciou s Lewyho telieskami. Jeho zdravotný stav dovtedy nebol verejne oznámený. Správa o úmrtí uzatvára kariéru, ktorá prepájala britské javisko, americkú televíziu aj veľké filmové série. Stewart pritom nemusel medzi týmito svetmi meniť svoju základnú hereckú výbavu. Práca s hlasom, textom a pozornosťou partnera zostávala rovnako dôležitá pri Shakespearovi aj na kapitánskom mostíku Enterprise.

Pre časť publika bol predovšetkým Picardom. Pre inú profesorom Xavierom. Pohľad na jeho divadelnú dráhu však ukazuje, že tieto úlohy vyrástli z oveľa širšej skúsenosti.

Shakespeare predchádzal svetovej sláve

Stewart vstúpil do Royal Shakespeare Company v roku 1966. Keď sa o dve desaťročia neskôr objavil v Star Treku, mal za sebou rozsiahlu javiskovú prácu. V repertoári RSC stvárnil napríklad kráľa Jána, Oberona, Shylocka, Tita Andronika či Henricha IV. Ani po medzinárodnom televíznom úspechu toto prostredie neopustil. Vracal sa ako Antonius, Prospero a Claudius.

Takýto súpis nie je iba zoznamom prestížnych postáv. Zahŕňa vládcov, otcov, protivníkov aj ľudí, ktorých autorita sa dostáva do krízy. Sú to úlohy vyžadujúce schopnosť niesť rozsiahly text, meniť jeho význam intonáciou a súčasne udržať vzťah s druhým hercom. Práve cez túto skúsenosť možno čítať aj Stewartov neskorší obraz na obrazovke. Jeho postavy často presviedčali tým, ako formulovali myšlienku a komu ju adresovali. Autorita mala podobu rozhovoru, rozhodnutia či presne načasovanej odpovede.

Picard: kapitán, ktorý musel svoje rozhodnutia obhájiť

Seriál Star Trek: The Next Generation sa vysielal v rokoch 1987 až 1994 a vzniklo sedem sezón. Stewartov Jean-Luc Picard viedol novú posádku Enterprise a stal sa ústrednou tvárou ďalšej generácie značky. Picard poskytoval priestor pre typ hrdinu, ktorého úlohou bolo počúvať, vyhodnocovať a niesť zodpovednosť. V príbehoch o stretnutiach s neznámym sa opakovane rozhodovalo aj o tom, či sa odlišnosť stane dôvodom na konflikt alebo príležitosťou na porozumenie.

Stewart v takejto postave mohol využiť schopnosť vystavať argument a dať mu dramatickú váhu. Kapitánsky prejav nebol prestávkou medzi udalosťami. Často predstavoval miesto, kde sa odhaľovalo, čo Picard považuje za správne a akú cenu je ochotný za svoje rozhodnutie prijať. Táto interpretácia pomáha vysvetliť, prečo zostáva postava zaujímavá aj mimo pôvodného televízneho obdobia. Picard ponúka predstavu vedenia, pri ktorom právomoc sprevádza povinnosť premýšľať a vysvetľovať. K úlohe sa Stewart vrátil aj v seriáli Star Trek: Picard. Jeho tretia a záverečná sezóna prišla v roku 2023 a spojila ho s viacerými niekdajšími kolegami z The Next Generation. Návrat tak nadviazal na vzťah medzi hercom, postavou a publikom, ktorý trval desaťročia.

Profesor Xavier a ďalšia podoba autority

V X-Menoch sa Stewart stal profesorom Charlesom Xavierom. Aj táto postava bola učiteľom a vodcom, ktorý sa usiluje nájsť spôsob spolužitia medzi ľuďmi rozdelenými strachom a odlišnosťou. Picard a Xavier preto vytvárajú zaujímavú dvojicu. Obaja majú moc, no ich význam nespočíva iba v schopnosti presadiť vlastnú vôľu. Dôležité je, ako svoje postavenie používajú voči ľuďom, za ktorých cítia zodpovednosť. Takéto porovnanie samozrejme nezachytáva celú Stewartovu filmografiu. Ukazuje však spoločný bod dvoch úloh, cez ktoré ho spoznali milióny divákov: hlas a pokojný prejav dokázali niesť napätie aj bez neustáleho pohybu či zvýšenej hlasitosti.

Zároveň by bolo zavádzajúce uzavrieť jeho herectvo do predstavy dôstojného mentora. Javiskové postavy mu dávali priestor aj na ambíciu, krutosť, neistotu a komiku.

Divadlo zostávalo pokračujúcou prácou

Stewartov návrat k Shakespearovi nebol iba pripomínaním začiatkov. Za Claudiusa a Ducha v inscenácii Hamleta Royal Shakespeare Company získal v roku 2009 Olivierovu cenu za vedľajší výkon. Skôr bol ocenený za Antonia a Kleopatru a jeho sólové spracovanie Dickensovej Vianočnej koledy získalo v roku 1994 Olivierovu cenu v kategórii Best Entertainment. V jednom prípade teda stál v súbore, v druhom niesol rozprávanie ako jediný interpret.

K dôležitým javiskovým partnerom patril Ian McKellen. Spolu účinkovali v Čakaní na Godota a ich spolupráca zahŕňala aj Pinterovu hru Krajina nikoho. Popri filmových postavách profesora Xaviera a Magneta tak existovalo ďalšie partnerstvo, založené na živom stretnutí pred publikom.Tento rozmer kariéry je pri Stewartovom odchode podstatný. Televízne a filmové úlohy mu priniesli širokú známosť, divadelná práca však pokračovala ako samostatná súčasť jeho života.

Verejný hlas proti domácemu násiliu

Stewart využíval verejnú pozornosť aj pri podpore ľudí zasiahnutých domácim násilím. Organizácia Refuge ho uvádza medzi svojimi ambasádormi. Svoju angažovanosť spájal s detstvom, počas ktorého bol svedkom násilia otca voči matke. Verejne hovoril o skúsenosti dieťaťa, ktoré násilie počuje, očakáva a pokúša sa mu zabrániť. Pre organizáciu podporujúcu preživších bola dôležitá aj jeho ochota o tejto téme hovoriť bez zľahčovania. Známy herec tým upriamoval pozornosť na ľudí, ktorých skúsenosť často sprevádza mlčanie. Netreba z toho spätne vyvodzovať vysvetlenie všetkých jeho úloh. Patrí to však k obrazu človeka, ktorý svoju verejnú autoritu používal aj mimo javiska a filmového príbehu.

Hlas, ktorý zostáva v pamäti

Stewartova kariéra ukazuje, ako sa môže javisková skúsenosť uplatniť v populárnej kultúre bez toho, aby stratila svoju náročnosť. Shakespeare, televízne sci-fi a komiksový film od neho vyžadovali odlišné veci, no vo všetkých zostávala dôležitá schopnosť dať slovám presný zámer.

Pri jeho mene sa mnohým divákom najskôr vybaví Picardova tvár a hlas. Za nimi však stojí dlhá práca herca, ktorý stvárňoval kráľov aj rozprávača Dickensovho príbehu. Návrat k niektorej z týchto úloh môže byť presnejšou spomienkou než samotný zoznam titulov: umožní znovu počuť, ako dokázal vetou viesť celú scénu.

Zdroj foto: AI, Wikimedia - Luigi Novi, Gage Skidmore, David Shankbone