Hana Zagorová (6. september 1946, Petřkovice pri Ostrave – 26. august 2022, Praha) patrila k najúspešnejším českým speváčkam populárnej hudby druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Počas kariéry trvajúcej viac než päť desaťročí sa presadila aj ako autorka piesňových textov, herečka, scenáristka a televízna moderátorka.

Hana Zagorová vyrastala v Petřkoviciach pri Ostrave. K hudbe mala blízko od detstva – od siedmich rokov sa učila hrať na klavíri a už počas školských rokov sa venovala literárnej tvorbe. V roku 1963 na seba výraznejšie upozornila v súťaži Hledáme nové talenty, kde ju vo finále sprevádzal orchester Gustava Broma. Jej osobitý hlas zaujal aj pracovníkov ostravského rozhlasu a postupne začala získavať prvé profesionálne nahrávacie skúsenosti.

V roku 1964 nastúpila na Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne, kde študovala herectvo. Herecké vzdelanie neskôr významne ovplyvnilo aj jej spevácky prejav – Zagorová nevnímala pieseň iba ako melódiu, ale ako dramatický príbeh. Práve schopnosť pracovať s významom textu, emóciou a charakterom piesne sa stala jedným z jej najvýraznejších interpretačných znakov.

V polovici 60. rokov sa zapojila do ostravskej hudobnej scény a spolupracovala so skupinou Flamingo, vedenou Richardom Kovalčíkom. Z tohto obdobia pochádzajú nahrávky, ktoré prepájali beat, soul a šansón. V roku 1968 debutovala na singli Supraphonu piesňou Svatej kluk a už v tom období sa dostala medzi výrazné nové tváre československej populárnej hudby.

Po presťahovaní do Prahy v roku 1969 sa definitívne rozhodla uprednostniť spevácku kariéru. Spolupracovala s Orchestrom Václava Zahradníka, hudobným divadlom Apollo a neskôr aj s divadlom Semafor, kde v rokoch 1972 – 1974 účinkovala v inscenácii Kytice. Už v tejto fáze sa ukázala jej schopnosť pohybovať sa medzi čistým popom a piesňami so silnejším šansónovým či dramatickým charakterom.

Vrcholné obdobie a spolupráca s Karlom Vágnerom

Zásadným momentom jej kariéry sa stala spolupráca s hudobníkom, skladateľom a producentom Karlom Vágnerom. Na prelome rokov 1972 a 1973 pre ňu vytvoril sprievodný orchester a ich profesionálne partnerstvo sa stalo jedným z najvýznamnejších spojení v českej populárnej hudbe. Pre Zagorovú následne tvorili poprední skladatelia a textári vrátane Karla Svobodu, Bohuslava Ondráčka, Vítězslava Hádla, Petra Hapku, Jindřicha Brabca, Pavla Žáka, Zdeňka Borovca, Zdeňka Rytířa či neskôr Michala Horáčka.

V 70. a 80. rokoch vznikla veľká časť piesní, ktoré sa stali trvalou súčasťou českého populárneho repertoáru – napríklad Maluj zase obrázky, Duhová víla, Studánko stříbrná, Biograf láska, Mimořádná linka, Já se vznáším či Je naprosto nezbytné. Česká televízia pripomína, že počas celej kariéry naspievala približne deväťsto piesní.

V rokoch 1977 až 1985 získala deväťkrát za sebou Zlatého slávika v kategórii speváčka, čím sa zaradila medzi historicky najúspešnejšie interpretky tejto ankety.

Dôležitou súčasťou jej kariéry boli duetá a spoločné koncertné projekty. Výrazným partnerom bol Petr Rezek, s ktorým naspievala piesne ako Duhová víla, Dotazník či Asi, asi.

Od začiatku 80. rokov ju na pódiu sprevádzali Petr Kotvald a Stanislav Hložek. Z pôvodných vokalistov sa postupne stalo populárne spevácke duo a trojica vytvorila množstvo spoločných nahrávok a televíznych vystúpení. K najznámejším patrí aj skladba Můj čas, spojená s televíznym seriálom Sanitka.

Herectvo a televízna tvorba

Herecké vzdelanie Zagorová nikdy úplne neopustila. Už ako študentka vytvorila titulnú postavu v televíznej adaptácii Vančurovej Josefiny z roku 1968. Neskôr účinkovala vo filmoch, televíznych rozprávkach a hudobných programoch; v roku 1980 stvárnila Elišku vo filmovom muzikáli Trhák.

Významná bola aj jej televízna autorská činnosť. Podieľala sa na scenároch relácií Dluhy Hany Zagorové a Výtah v hotelu Sen. V 90. rokoch pripravovala a moderovala reláciu Když nemůžu spát a neskôr sa spolu so Štefanom Margitom objavovala v televíznej zábavnej relácii Hogo fogo.

Rok 1989

V júni 1989 podpísala petíciu Několik vět, ktorá požadovala rešpektovanie občianskych práv a prepustenie politických väzňov. Jej podpis mal vzhľadom na postavenie jednej z najväčších hviezd dobovej populárnej hudby výrazný spoločenský význam. Režim následne obmedzil jej verejné vystupovanie. Ústav pre štúdium totalitných režimov ju uvádza medzi známymi signatármi petície a dokumentuje aj jej výsluch v súvislosti s podpisovou akciou.

Neskoršia tvorba

Po roku 1989 pokračovala v koncertnej, nahrávacej a televíznej činnosti, hoci intenzita jej vystupovania sa v jednotlivých obdobiach menila. Počas neskoršej kariéry spolupracovala s ďalšou generáciou českých autorov vrátane Radůzy, Ondřeja Gregora Brzobohatého a Marka Ztraceného.

V roku 2018 vydala album Já nemám strach, ktorý spojil tradičné kvality jej interpretačného prejavu s piesňami súčasných autorov. Titulnú skladbu napísal hudobne aj textovo Marek Ztracený.

V roku 2020 následoval spoločný projekt so Štefanom Margitom Konečně společně. Supraphon označuje jej nahrávky z rokov 1968 až 2020 za viac než päť desaťročí zaznamenanej profesionálnej kariéry.

Hana Zagorová zomrela 26. augusta 2022 v Prahe vo veku 75 rokov. Jej hudobný odkaz zostáva spojený nielen s veľkým počtom populárnych hitov, ale najmä so schopnosťou interpretovať pieseň ako osobný príbeh – s dôrazom na text, emóciu a hereckú pravdivosť.

Charakteristika tvorby a interpretačného prejavu

Hana Zagorová sa pohybovala predovšetkým v oblasti populárnej hudby, ale jej repertoár mal od začiatku výrazný žánrový presah. Ostravské obdobie bolo spojené s beatom, soulom a tzv. beatovým šansónom; neskôr dominoval mainstreamový pop, no Zagorová sa opakovane vracala k intímnejšiemu šansónovému výrazu.

Za jeden z jej najvýraznejších umeleckých znakov možno považovať prácu s textom. Herecké vzdelanie využívala pri frázovaní a výstavbe dramatickej situácie piesne. Hudobní publicisti po jej smrti opakovane upozorňovali práve na schopnosť podať aj jednoduchý text presvedčivo a významovo ho dotvoriť interpretáciou.

Nebola iba interpretkou. Sama napísala texty k desiatkam piesní a Český hudobný slovník ju eviduje aj ako textárku a scenáristku.

Významné osobnosti a spolupráce

Karel Vágner

Hudobník, skladateľ a producent, ktorý patril k najdôležitejším profesionálnym partnerom Hany Zagorovej. Od začiatku 70. rokov vybudoval jej sprievodný orchester a výrazne sa podieľal na dramaturgii, koncertnej podobe a produkcii jej kariéry. Ich spolupráca pretrvala v rôznych podobách desaťročia.

Richard Kovalčík

Trumpetista, skladateľ a vedúca osobnosť ostravskej skupiny Flamingo. Patril k ľuďom, ktorí stáli pri Zagorovej profesionálnych začiatkoch; napísal aj hudbu k piesni Svatej kluk.

Petr Rezek

Spevák a dlhoročný duetový partner. Spoločne vytvorili viacero úspešných nahrávok, ktoré patrili k charakteristickému repertoáru Zagorovej 70. rokov.

Petr Kotvald a Stanislav Hložek

Od začiatku 80. rokov sa stali súčasťou koncertného programu Zagorovej a Vágnerovho orchestra. Spoločné vystúpenia a nahrávky priniesli výrazný generačný a štýlový posun v jej kariére.

Michal Horáček

Textár, ktorého tvorba bola dôležitá najmä pri návrate Zagorovej k civilnejšiemu a šansónovejšiemu repertoáru na konci 80. rokov, osobitne pri albume Živá voda.

Štefan Margita

Operný spevák a od roku 1992 manžel Hany Zagorovej. Okrem osobného partnerstva spolupracovali aj umelecky a v roku 2020 pripravili spoločný nahrávací projekt Konečně společně.

Marek Ztracený

Predstaviteľ mladšej generácie českých autorov. Napísal hudbu aj text titulnej piesne Já nemám strach, ktorá sa stala výrazným symbolom neskorej tvorivej etapy Zagorovej.

Vybrané albumy a projekty

• Bludička – raný album spojený s etablovaním Zagorovej na českej popovej scéne.
• Cesta ke štěstí – 1976
• ...tobě, tebe, ti – 1979
• Oheň v duši mé – 1980
• Střípky – 1981
• Světlo a stín – 1982
• Mimořádná linka – 1983
• Lávky – 1985
• Živá voda – 1988
• Rozhovor v tichu – 1991
• Vyznání – 2014
• O Lásce – 2016
• Já nemám strach – 2018
• Konečně společně – 2020, so Štefanom Margitom.

Vybrané piesne

Svatej kluk, Bludička Julie, Studánko stříbrná, Maluj zase obrázky, Duhová víla, Cesta ke štěstí, Biograf láska, Mimořádná linka, Já se vznáším, Můj čas, Je naprosto nezbytné, Živá voda, Já nemám strach.

Vybrané hudobné ukážky

Hudobné ukážky pochádzajú z kanála Hana Zagorová – Topic a oficiálneho verifikovaného kanála Supraphonu.

1. Maluj zase obrázky

1976

Jedna z piesní, ktoré najlepšie reprezentujú Zagorovej schopnosť dramaticky vystavať príbeh a pracovať s textom. Nahrávka na kanáli Hana Zagorová – Topic je distribuovaná Supraphonom.

2. Duhová víla

1977

Charakteristická nahrávka vrcholného obdobia spolupráce s Karlom Vágnerom. Dostupná na kanáli Hana Zagorová – Topic, distribúcia Supraphon.

3. Můj čas

Hana Zagorová, Stanislav Hložek, Petr Kotvald – 1984

Pieseň spojená s televíznym seriálom Sanitka dokumentuje obdobie mimoriadne populárnej spolupráce trojice Zagorová – Hložek – Kotvald. Zdroj je kanál Hana Zagorová – Topic; nahrávka je distribuovaná Supraphonom a pri zázname je uvedené ℗ Česká televize.

4. Já nemám strach

2018

Titulná skladba jedného z posledných sólových albumov. Hudbu aj text napísal Marek Ztracený. Oficiálny videoklip vydal verifikovaný kanál SUPRAPHON; réžia a strih Ondřej Urbanec, v klipe účinkuje Hana Zagorová a ďalší herci, hudobný sprievod zabezpečuje Boom!Band Jiřího Dvořáka.

Zdroje a kredity

Profil osobnosti spracovala redakcia eCultureBase na základe odborných a verejne dostupných hudobných, historických a audiovizuálnych zdrojov.

Použité boli najmä:

• Supraphon – profil interpretky, diskografické a vydavateľské údaje.
• Český hudební slovník osob a institucí – Masarykova univerzita – odborný životopis, kariéra a diskografia.
• Česká televize – archívne, životopisné, koncertné a televízne materiály.
• Ústav pro studium totalitních režimů – dokumentácia k petícii Několik vět a roku 1989.
• Pražský hrad – evidencia štátneho vyznamenania.
• Oficiálna webová stránka a diskografické materiály Hany Zagorovej.

Multimediálne materiály: hudobné ukážky – Hana Zagorová – Topic / Supraphon / YouTube; interpreti, vydavatelia a ďalšie kredity podľa jednotlivých nahrávok.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,

redakčný tím portálu eCultureBase