Bartoš študoval na Manhattan School of Music v New Yorku, má doktorát z Hudobnej a divadelnej fakulty v Prahe, kde bol posledným žiakom legendárneho klaviristu Ivana Moravca. Po štúdiách v Českej republike u Martina Ballého a Miroslava Langera pokračoval pod vedením Alfreda Brendela, Leona Fleishera, Jamesa Tocca a Zenona Fishbeina. Je víťazom mnohých medzinárodných interpretačných súťaží a držiteľom prestížnych ocenení a štipendií. Koncertuje v Európe, Ázii aj v USA. Predstavil sa po boku mnohých domácich i zahraničných orchestrov. Vo štvrtok a piatok sa debutovo predstaví po boku orchestra Slovenská filharmónia. Utorkový recitál v Malej sále SF zostavil z diel Ludwiga van Beethovena, ktoré tvoria základný pilier interpretačného profilu popredného českého klaviristu. Vypočujeme si Sedem bagatel, op. 33, Šesť bagatel, op. 126 a skladateľovu poslednú Sonátu č. 32 c mol, op. 111, ktorou akoby sa skladateľ lúčil s týmto svetom. Jan Bartoš vyučuje klavír a komornú hudbu na HAMU v Prahe. Je zakladateľom a riaditeľom medzinárodného festivalu a inštitútu Prague Music Performance a umeleckým riaditeľom medzinárodného festivalu Music Is. Nahráva výhradne pre Supraphon.

Jan Bartoš v minulej sezóne debutoval so Staatskapelle Berlin (J. Hrůša), Bamberger Symphoniker (J. Hrůša) a Wiener Symphoniker (P. Popelka). Je tiež vítaným hosťom na viacerých významných festivaloch, vrátane Pražskej jari, Klavírneho festivalu Rudolfa Firkušného, Hongkonského umeleckého festivalu a Piano aux Jacobins v Toulouse.

V novembri 2025 vydal Jan Bartoš album so svetovou premiérou nahrávky Koncertu pre klavír Antonína Reichu v sprievode Symfonického orchestra Českého rozhlasu, a Beethovenov Cisársky koncert nahraný naživo s Viedenskou filharmóniou, oba pod vedením Petra Popelku. Predchádzajúce albumy zahŕňajú klavírny repertoár Smetanu a Kabeláča (zaradený do užšieho výberu Preis der Deutschen Schallplattenkritik). Nahrávka koncertu Vítězslava Nováka s Jakubom Hrůšom a Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu získala ocenenie Najlepší klasický album Českej hudobnej akadémie. Nahrávku sólových diel pre klavír Leoša Janáčka zaradil Gramophone do Editor‘s Choice a NPR Music medzi 10 najlepších klasických albumov roka.

Symfonicko-vokálny večer s Tomášom Netopilom

Opäť po roku, vo štvrtok a piatok 7. a 8. mája 2026, privítame za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie českého umelca s medzinárodným presahom Tomáša Netopila, šéfdirigenta symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK. Jeho hosťovania v rámci sezón Slovenskej filharmónie aj na festivale BHS sú zárukou výnimočných hudobných zážitkov.

Sólistom večerov bude český klavírny virtuóz Jan Bartoš, v ktorého interpretácii zaznie posledný klavírny koncert Wolfganga Amadea Mozarta. Program doplní Symfónia č. 13 b mol Babij jar op. 113 Dmitrija Šostakoviča s mužskou časťou Slovenského filharmonického zboru (zbormajsterka Petra Torkošová) a slovenským basistom Jozefom Bencim. Rozsiahla päťčasťová vokálna symfónia zhudobňuje text ruského básnika prozaika, filmára a publicistu J. A. Jevtušenka. Oboch umelcov k napísaniu diela vyburcoval septembrový masaker v kyjevskej rokline Babij Jar roku 1941. Šostakovičova symfónia, ktorá v premiére zaznela až roku 1962 vo Veľkej sále moskovského konzervatória je dialógom sólového spevu /bas/ a mužského zboru so sprievodom symfonického orchestra.

Jozef Benci, rodák z Kremnice absolvoval Konzervatórium a Vysokú školu múzických umení v Bratislave pod vedením legendárneho Sergeja Kopčáka. Študoval aj na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Je držiteľom mnohých ocenení na medzinárodných speváckych súťažiach. Od roku 2007 pravidelne vystupuje ako sólista Opery SND v Bratislave, kde v minulom roku úspešne debutoval v postave Svätopluka v rovnomennej monumentálnej hudobnej dráme Eugena Suchoňa. V jeho repertoári sú ťažiskové basové úlohy Boris Godunov v rovnomennej opere M. P. Musorgského, Mefisto v Gounodovom Faustovi, Štelina v Suchoňovej Krútňave, Filip II. vo Verdiho opere Don Carlos, Vodník v Dvořákovej Rusalke či Zachariáš vo Verdiho opere Nabucco, s ktorou na našej domácej opernej scéne debutoval v roku 2004. Spolupracuje s českými a európskymi opernými scénami a je hosťom domácich a zahraničných koncertných pódií. Realizoval aj nahrávku opery Dvořáka Jakobín pre londýnsky BBC a Janáčkovej Glagolskej omše pre Supraphon.

Koncert zaznie aj v Košiciach. Je súčasťou 70. ročníka Košickej hudobnej jari. Koncert Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru zaznie na festivale 27. mája 2026 o 19.00 v košickom Dome umenia.