Divadelná hra Davida Seidlera Kráľova reč sa po svete uvádza s rovnakým úspechom, s akým sa stretol kultový rovnomenný film v réžii Toma Hoopera. Americká filmová akadémia ho ocenila vo viacerých kategóriách, medzi nimi za najlepší film či najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. Pre Davida Seidlera, ktorý sa do puberty sám zajakával, bol príbeh kráľa obrovskou motiváciou. Počúvanie jeho prejavov mu dodávalo nádej, že aj on jedného dňa svoj hendikep prekoná – čo sa mu napokon podarilo.

Dej zobrazuje neobvyklé priateľstvo britského kráľa Juraja VI. a neortodoxného logopéda Lionela Logua. Juraj VI. (alebo Bertie, ako mu hovorili blízki) nikdy nebol predurčený vládnuť. Jeho introvertná, ústupčivá povaha v kombinácii s rečovou poruchou nebola ideálnym predpokladom pre rolu lídra. Po tom, čo jeho brat David abdikoval, musel prevziať trón v jednom z najťažších období v dejinách britského kráľovstva – hra tematizuje aj vzostup nacizmu v Európe a následné vypuknutie druhej svetovej vojny.

„Každý z nás má iný životný príbeh, každý z nás má svoj osobný boj,“ hovorí herec Martin Hronský. V Kráľovej reči sa predstavil v titulnej postave kráľa. Priznal, že pre zvládnutie takej komplexnej a viacvrstvovej roly, akou Bertie je, si po dlhšom čase musel znova pozrieť filmovú predlohu: „Pomohlo mi to nahliadnuť do Bertieho mysle – ako sa asi vtedy cítil, čím si prechádzal, ako uvažoval. Ocitol sa v takmer bezvýchodiskovej situácii, no tým, že bol zodpovedný a vytrvalý človek, prekonal sa.“

Na režisérsku stoličku si s patričným rešpektom k téme sadla režisérka, ktorá na slovenskej scéne pôsobí už dve dekády. Pre Alenu Weisel Lelkovú je Kráľova reč prvou inscenáciou v DJP.

Napriek bohatým skúsenostiam bol pre ňu tvorivý proces zážitkom. „Je to dlhodobo moja téma,“ priznala Alena, „zaujíma ma téma obety – obety pre dobro, všeobecný altruizmus, ne-egoizmus.“ Dnešnej spoločnosti podľa jej názoru chýba jednoznačný vzor, ku ktorému by sme mohli vzhliadať. V postave Bertieho vidí silného človeka, ktorý sám sebe neveril, no v rozhodujúcej chvíli nabral odvahu a postavil sa za správnu vec.

„Hra Kráľova reč v nás zarezonovala preto, lebo je príbehom o hľadaní lídra v časoch spoločenskej krízy,“ nadviazala umelecká šéfka DJP Lucia Mihálová. Zdôraznila, že potreba nájsť človeka – autoritu, ktorý nezneužíva svoju moc, nešíri strach a nenávisť, ale v ťažkých časoch prináša ľuďom nádej a vieru, ostáva v európskej i svetovej politike vysoko aktuálna.

Za najväčšiu výzvu tvorivého procesu považuje režisérka prácu s hlasom. Stvárniť na javisku zdravotný defekt, akým je zajakávanie, hodnoverne, má svoje úskalia. „Bolo to náročné, no vďaka Martinovi Hronskému aj veľmi jednoduché,“ zhodnotila v podcaste Divadlo na vlnách. „Myslela som si, že s tým budeme mať oveľa viac práce, no Martin to uchopil veľmi dobre. My sme mu len museli nájsť kľúč, kedy a do akej miery to budeme používať, aby sa to nestalo brzdou. Potrebovali sme objaviť, pri kom kokce, pri kom sa to zhoršuje, ako sa to deje, kedy z toho môžeme vyťažiť humor a kedy opak.“

Hoci ústrednými postavami sú dvaja muži, úloha žien v príbehu nie je zanedbateľná. I keď z historického hľadiska ostávali často v úzadí, Bertieho manželka Alžbeta bola pre kráľa obrovskou oporou. Ako dodáva dramaturgička Martina Mašlárová: „Alžbetina úloha v tejto historickej epoche bola zásadná pre celú Britániu. A bez lásky a podpory Myrtle (Lionelova manželka, pozn. autora) by sa zrejme ani Lionelova kariéra nevyvíjala tak, ako sa vyvinula.“

Kráľova reč bola pre DJP zavŕšením Sezóny blízkosti. Tohtoročnou sezónou sa divadlo sústredilo na témy sociálnej inklúzie, vzájomného porozumenia a potreby dialógu. Premiéra inscenácie sa uskutočnila 17. apríla o 19.00 h vo vypredanej Veľkej sále trnavského divadla.