Vyše 150 individuálnych alebo samostatných výstav umelcov rôzneho žánru pochádzajúcich z rôznych krajín, nezmazateľná stopa v kultúrnom dianí v Prešove – to je nepopierateľná stopa, ktorú počas 20-ročnej existencie vytvorila súkromná Galéria Átrium v Prešove.

Jubileum „oslávili“ zainteresovaní XVII. ročníkom medzinárodného vianočného salónu. Jeho vernisáž sa konala vo štvrtok 4. decembra 2025. Vystavené diela 35 autorov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ukrajiny a Holandska si budú návštevníci môcť pozrieť do konca februára 2026.

Kurátorka výtvarnej časti salónu Gabriela Haščáková i napriek „zákazu“ majiteľa galérie Andreja Balenčina ml. na úvod vystúpenia si dovolila povedať: „Stretli sme sa vďaka človeku, ktorý mal pred dvadsiatimi rokmi svoj sen a uskutočnil ho. Zaumienil si dať priestor nielen miestnym umelcom a tento priestor dýcha srdcom. Bez štátnych dotácií, veď z Fondu na podporu umenia nedostal ani jedno euro.“

Realizáciou myšlienky organizovať salóny nadviazali v Galérii Átrium na aktivity, ktoré nie sú nové, praktizovali sa v dávnejších časoch. Pripraviť reprezentatívne podujatie predpokladalo – ako zdôraznila G. Haščáková – tvrdý výber toho, čo bude vystavované. Na príklade toho najnovšieho dostali tvorcovia, dnes už málokedy a málokde využívanú, formu salónu s možnosťou porovnávať sa aj v medzinárodnom kontexte. „Prezentovať svoje vnútro umelca, vojsť do priestoru, kde sa nezaoberajú najväčšími problémami súčasnosti, vojnou,“ poznamenala kurátorka. Na druhej strane naznačila, že každý kto v dnešnej ťažkej dobe tvorí vie veľmi dobre „čo je to za boj“. Na výstave sú však podľa nej diela, ktoré dokonale reprezentujú svojich autorov.

Neskôr pre mojakultura.sk povedala: „Salón možno oceniť za to, že ukazuje ako je výtvarné umenie na Slovensku stále slobodné. Viem to posudzovať aj preto, lebo v úlohe kurátorky som tu asi po piatykrát. Umelci sa môžu prezentovať aktuálnymi dielami. Sú zastúpené rôzne vekové skupiny, čo tiež umožňuje porovnávať. Máme tu 93-ročného Štefana Bubána, ale aj jeho syna Stana či viacero zástupcov najmladšej generácie a kvalitou prác nijak nezaostávajú.“

Kurátor fotografickej časti salónu Laco Cuper si na jednej strane povzdychol, že autorov tohoto umeleckého druhu je na aktuálnom salóne menej ako po iné roky – ôsmi autori vystavujú 13 fotiek. Na druhej strane on ako skúsený fotograf, autor a vydavateľ mnohých publikácií, človek blízky pri aktivitách majiteľa Galérie Átrium priam od začiatku jej existencie vie už veľmi dobre posúdiť kvalitu vystavovaných prác. Pochválil za ňu napr. Zuzku Balenčin, dcéru majiteľa galérie.

Galéria Átrium má svoje výstavné priestory na všetkých poschodiach budovy na Floriánovej ulici č. 4. Tu podniká v reštauračných a ubytovacích službách A. Balenčin. „Dvadsať rokov existencie galérie neznamená, že som bol na všetko sám. Naopak prijali ma priatelia v tejto branži a pomohli, poradili. Som im vďačný,“ povedal s úctou na vernisáži. Pre web mojakultura.sk potom ozrejmil, že medzi tými, čo mu pomohli rozbehnúť celý projekt boli dnes už nežijúci maliari Juraj Kresila a Stano Šalko. „Vedeli mi poradiť a veľa vecí aj urobiť. Juraja som sa pýtal, či priestory budú vhodné na takú činnosť, akú som plánoval. Smelo mi ich odsúhlasil, vraj vyhovujú osvetlenia i iné parametre priestorov,“ dodal s úsmevom. Galéria organizovala už aj plenéry či workshopy. Okrem L. Cupera blízkymi ľuďmi boli a sú pre A. Balenčina Milan Országh, Marko Demčák, Igor Demjan. A kde v sebe A. Balenčin našiel vzťah k umeniu? „Neviem, ja som vzdelaním strojár, technického myslenia. Krásno v podobe výtvarného umenia sa mi však páči. Keď v 90. rokoch ľudia prestávali chodiť do starých kamenných galérií, tak som si povedal, že to skúsim v tejto oblasti ja modernejším spôsobom,“ odpovedal.

Hudobným hosťom večera bol Prešovčan Martin Husovský, ktorému búrlivo zatlieskali za zisk výročnej ceny Dosky 2025 v kategórii Najlepšia scénická hudba sezóny – za hudbu v inscenácii Federica Garcíu Krvavá svadba činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.

Text a foto: Jozef Jurčišin