Jedna z najväčších osobností svetovej klavírnej scény, Maria João Pires, oznámila definitívny koniec svojej koncertnej kariéry. Legendárna portugalská klaviristka, známa svojím hlboko introspektívnym a pokorným prístupom k hudbe, sa po desaťročiach na svetových pódiách rozhodla venovať už len výučbe a duchovnému rozmeru umenia.

Portugalská klaviristka Maria João Pires oficiálne ukončila svoju aktívnu koncertnú činnosť vo veku 81 rokov. Rozhodnutie oznámila pri preberaní Európskej ceny Heleny Vaz da Silva, čím symbolicky uzavrela jednu z najvýznamnejších kapitol európskej klavírnej interpretácie posledných desaťročí.

Pires, ktorá sa hre na klavír venuje od troch rokov a už ako päťročná verejne vystupovala, patrí k najvýraznejším osobnostiam interpretácie klasickej hudby 20. a 21. storočia. Študovala na Lisabonskom konzervatóriu, ktoré absolvovala v šestnástich rokoch, a neskôr vo Francúzsku a Nemecku, kde bola žiačkou Rösl Schmidtovej v Mníchove a Karla Engela v Hannoveri.

Jej medzinárodná kariéra sa začala po víťazstve na Beethovenovej súťaži v Bruseli v roku 1970. Odvtedy pravidelne vystupovala s poprednými orchestrami a dirigentmi sveta – napríklad s Berliner Philharmoniker, Concertgebouworkest, London Symphony Orchestra či Boston Symphony Orchestra. Spolupracovala s dirigentskými osobnosťami ako Claudio Abbado, Daniel Harding, András Schiff či Riccardo Chailly.

Kritici o nej často písali ako o interpretke, ktorá hrá ticho, ale prehovára s obrovskou hĺbkou. Jej štýl je charakteristický vnútornou pokorou, citom pre detail, spevnosťou tónu a schopnosťou dosiahnuť emocionálnu hĺbku. Britský denník ju označil za jednu z mála klaviristiek, ktorá dokáže, aby aj najznámejšie Beethovenove alebo Mozartove diela zneli, akoby sme ich počúvali prvýkrát.

V repertoári sa sústredila najmä na klasicko-romantickú hudbu, osobitne na diela Mozarta, Beethovena, Schuberta, Chopina a Schumanna. Jej nahrávky Mozartových klavírnych koncertov s Cameratou Salzburg či Chopinových nokturn a prelúdií patria medzi najcitovanejšie interpretačné štandardy modernej éry. Pires sa zároveň odlišovala aj svojím prístupom k hudbe ako k duchovnému a etickému procesu, nikdy ju nepovažovala za prostriedok, ktorým môže dosiahnuť slávu. Dlhé roky žila v ústraní na francúzskom vidieku, kde založila projekt Partitura, zameraný na podporu mladých hudobníkov a ich vzájomnú spoluprácu bez súťaživosti.

Ukončenie jej kariéry prichádza po predchádzajúcom oznámení dočasného stiahnutia sa z pódia v dôsledku mozgovej príhody, ktorú sama umelkyňa dnes označuje za podnet k hlbšiemu duchovnému a osobnostnému prerodu. Toto obdobie jej, podľa vlastných slov, umožnilo sústrediť sa na hľadanie pravdy – takej, ktorá presahuje hranice umeleckého výkonu.

Hoci sa rozhodla definitívne ukončiť koncertné vystupovanie, hudbe sa plánuje venovať aj naďalej. Zvolila však namiesto interpretácie formu reflexie, pedagogickej činnosti a duchovného rozmeru umenia, ktorý v jej ponímaní presahuje virtuozitu i slávu. Maria João Pires tak uzatvára výnimočnú dráhu interpretky, ktorá svojím čistým, introspektívnym štýlom obohatila svetový repertoár a zostáva príkladom umelkyne, pre ktorú hudba nebola cieľom, ale cestou k pochopeniu ľudskej duše.

Spracovala redakcia mojakultura.sk

Foto: Wikipedia