Portugalská klaviristka Maria João Pires oficiálne ukončila svoju aktívnu koncertnú činnosť vo veku 81 rokov. Rozhodnutie oznámila pri preberaní Európskej ceny Heleny Vaz da Silva, čím symbolicky uzavrela jednu z najvýznamnejších kapitol európskej klavírnej interpretácie posledných desaťročí.

Pires, ktorá sa hre na klavír venuje od troch rokov a už ako päťročná verejne vystupovala, patrí k najvýraznejším osobnostiam interpretácie klasickej hudby 20. a 21. storočia. Študovala na Lisabonskom konzervatóriu, ktoré absolvovala v šestnástich rokoch, a neskôr vo Francúzsku a Nemecku, kde bola žiačkou Rösl Schmidtovej v Mníchove a Karla Engela v Hannoveri.

Jej medzinárodná kariéra sa začala po víťazstve na Beethovenovej súťaži v Bruseli v roku 1970. Odvtedy pravidelne vystupovala s poprednými orchestrami a dirigentmi sveta – napríklad s Berliner Philharmoniker, Concertgebouworkest, London Symphony Orchestra či Boston Symphony Orchestra. Spolupracovala s dirigentskými osobnosťami ako Claudio Abbado, Daniel Harding, András Schiff či Riccardo Chailly.

Kritici o nej často písali ako o interpretke, ktorá hrá ticho, ale prehovára s obrovskou hĺbkou. Jej štýl je charakteristický vnútornou pokorou, citom pre detail, spevnosťou tónu a schopnosťou dosiahnuť emocionálnu hĺbku. Britský denník ju označil za jednu z mála klaviristiek, ktorá dokáže, aby aj najznámejšie Beethovenove alebo Mozartove diela zneli, akoby sme ich počúvali prvýkrát.

V repertoári sa sústredila najmä na klasicko-romantickú hudbu, osobitne na diela Mozarta, Beethovena, Schuberta, Chopina a Schumanna. Jej nahrávky Mozartových klavírnych koncertov s Cameratou Salzburg či Chopinových nokturn a prelúdií patria medzi najcitovanejšie interpretačné štandardy modernej éry. Pires sa zároveň odlišovala aj svojím prístupom k hudbe ako k duchovnému a etickému procesu, nikdy ju nepovažovala za prostriedok, ktorým môže dosiahnuť slávu. Dlhé roky žila v ústraní na francúzskom vidieku, kde založila projekt Partitura, zameraný na podporu mladých hudobníkov a ich vzájomnú spoluprácu bez súťaživosti.

Ukončenie jej kariéry prichádza po predchádzajúcom oznámení dočasného stiahnutia sa z pódia v dôsledku mozgovej príhody, ktorú sama umelkyňa dnes označuje za podnet k hlbšiemu duchovnému a osobnostnému prerodu. Toto obdobie jej, podľa vlastných slov, umožnilo sústrediť sa na hľadanie pravdy – takej, ktorá presahuje hranice umeleckého výkonu.

Hoci sa rozhodla definitívne ukončiť koncertné vystupovanie, hudbe sa plánuje venovať aj naďalej. Zvolila však namiesto interpretácie formu reflexie, pedagogickej činnosti a duchovného rozmeru umenia, ktorý v jej ponímaní presahuje virtuozitu i slávu. Maria João Pires tak uzatvára výnimočnú dráhu interpretky, ktorá svojím čistým, introspektívnym štýlom obohatila svetový repertoár a zostáva príkladom umelkyne, pre ktorú hudba nebola cieľom, ale cestou k pochopeniu ľudskej duše.

Spracovala redakcia mojakultura.sk

Foto: Wikipedia