Pre niekoho perverzný a mačistický, pre iného geniálny a podvratný. Helmut Newton bol bezpochyby jedným z najvplyvnejších majstrov módnej fotografie, uznávaný, obdivovaný i zatracovaný. Miloval vulgárnosť, priťahoval ho zlý vkus, na portrétoch ho zaujímali moc a sex, a ako Nemec židovského pôvodu p...

Pre niekoho perverzný a mačistický, pre iného geniálny a podvratný. Helmut Newton bol bezpochyby jedným z najvplyvnejších majstrov módnej fotografie, uznávaný, obdivovaný i zatracovaný. Miloval vulgárnosť, priťahoval ho zlý vkus, na portrétoch ho zaujímali moc a sex, a ako Nemec židovského pôvodu prešiel vo svojom živote zásadnými medzníkmi 20. storočia; aj taký bol ikonický Helmut Newton. Režisér Gero von Boehm vytvoril jeho filmový portrét, v ktorom vystupujú aj Charlotte Rampling, Isabella Rossellini, Anna Wintour, Claudia Schiffer. Dokument s názvom Helmut Newton – Nehanebná krása prináša od 26. augusta 2021 do slovenských kín spoločnosť Filmtopia.

„Film sme pôvodne mali distribuovať už vlani v októbri, presne na sté výročie narodenia Helmuta Newtona a nebyť pandémie, bola by to krásna spomienka na fotografa, ktorý zanechal po sebe kultové dielo. Vizuálny dokument si však žiada veľké plátno a tak sme si museli počkať na leto 2021,“ povedala riaditeľka filmovej distribučnej spoločnosti Filmtopia Silvia Učňová Kapustová. Distribúciu snímky podporili aj Audiovizuálny fond.

Premiérový večer otvorí 26. augusta 2021 o 19.30 hod. v Kine pod Palmou v Bratislave (Nová Cvernovka) diskusia na tému Helmut Newton naším objektívom s hosťami: módnym návrhárom Borisom Hanečkom, novinárom Zdenom Gáfrikom a fotografom Petrom Spurným. Bezprostredne po nej, o 20.30 hod. bude nasledovať premiéra filmu. Premiéra je určená pre verejnosť. Vstup filmu do našich kín podporili aj špeciálni mediálni partneri: časopis Madam Eva a portál elisette.sk a Slovak Fashion Council. 

“Milujem vulgárnosť. Veľmi ma priťahuje zlý vkus – je oveľa zábavnejší než takzvaný dobrý vkus, čo je len štandardizovaný spôsob videnia vecí. Dobrý vkus je anti-móda, anti-fotografie, anti-dievča, anti-erotika! Vulgárnosť je život, zábava, túžba, extrémna reakcia,“ povedal Helmut Newton.

Jeho fotografie žien sú otvorene erotické, vyzývavé a zároveň elegantné a hravé. Vlani by berlínsky rodák a svetobežník oslávil stovku; jeho život však v roku 2004 ukončila autonehoda. Newton sa narodil v roku 1920 v židovskej rodine, zažil celý rad historických peripetií 20. storočia, ktoré sa odrazili v jeho diele. V intímnom dokumente Geroa von Boehma vystupujú osobnosti ako Charlotte Rampling, Isabella Rossellini, Hanna Schygulla, Grace Jones, Marianne Faithfull, Claudia Schiffer, Anna Wintour a skladajú sugestívnu mozaiku života a diela svojrázneho muža, ktorý sa nikdy necítil byť umelcom.

„Zosobňoval istú tradíciu spojenú s avantgardou. Bol elegantný, mal štýl a zároveň bol drzý, nestaral sa o politickú korektnosť a mal veľmi mladú myseľ. Často na neho myslím, zvlášť v našom stále uniformovanejšom a prudérnom svete. Ľudia ako on sú dnes nadmieru vzácni,“ povedal o Newtonovi režisér Gero von Boehm. Obaja muži sa po prvý raz zoznámili v Paríži okolo roku 1997. „Okamžite sme si porozumeli a zistili, že nás spája podobný zmysel pre humor a istý zmysel pre bizarné situácie. A okamžite mi padla do oka jeho žena June, možno preto, že rovnako ako Helmut mám nesmierne rád inteligentné a silné ženy. Videli sme sa ešte párkrát v Monte Carle a najmä v Berlíne, ktorý Helmut miloval,“ dodal.

Newton hovorieval, že na jeho mladej duši zanechali stopy berlínske výtvarné vplyvy dvadsiatych a tridsiatych rokov dvadsiateho storočia a neskôr nacistická obraznosť. V Berlíne sa narodil roku 1920 a prvé fotky robil skrinkovým fotoaparátom značky Kodak, ktoré sa volali Brownie, mal vtedy len dvanásť rokov. Okamžite začal experimentovať s nočnými snímkami. Vo svete módy Newton zmenil spôsob, ako zachytiť najnovšie trendy. Miesto toho, aby len fotil ženy v šatách, vždy vytváral príbeh a náladu, ktoré boli pre ženy príťažlivejšie. Dokonca aj na stránkach nablýskaných módnych časopisov Newtonove snímky vyjadrujú jeho túžbu vytvárať scény plné chtíču, sexuality a dokonalého štýlu. Napriek všetkému má jeho tvorba bližšie k dokumentu než väčšina módnej fotografie, čo prišla po ňom. Fotil, needitoval ani neretušoval a podľa svojich vlastných slov bol „fakt staromódny fotograf“. Aj preto odmietal označenie „umelec”.

Zdroj: TS bARSdobrýchýr

Autor článku: CultureBase