Po Prahe a Bratislave sa MILADA HORÁKOVÁ, jedinečná multižánrová inscenácia režiséra a choreografa, súčasného generálneho riaditeľa košického divadla Ondreja Šotha, predstaví divákom v ďalšej stredoeurópskej metropole. Balet Štátneho divadla Košice ju uvedie 21. marca na javisku Gobbi Hilda Színpad...

Po Prahe a Bratislave sa MILADA HORÁKOVÁ, jedinečná multižánrová inscenácia režiséra a choreografa, súčasného generálneho riaditeľa košického divadla Ondreja Šotha, predstaví divákom v ďalšej stredoeurópskej metropole. Balet Štátneho divadla Košice ju uvedie 21. marca na javisku Gobbi Hilda Színpad Národného divadla v Budapešti ako hosť festivalu národnostných divadiel Jelen / Lét, ktorý je súčasťou 10. Divadelnej olympiády.

Národné divadlo v Budapešti je v tomto roku organizátorom 10. Divadelnej olympiády, ktorej súčasťou je aj festival JELEN / LÉT. Divadelná olympiáda začala svoju históriu písať v roku 1995 v gréckom starobylom meste Delfy a postupne ju v rôznych časových intervaloch organizovali v Japonsku, Rusku, Turecku, Južnej Kórei, Číne, Poľsku a Indii. „V čase, keď grécky divadelný režisér Terzopoulos (súčasný predseda Medzinárodného divadelného olympijského výboru) prišiel do Japonska, povedal, že keď sa skončila studená vojna, mysleli sme si, že Európa smeruje k mieru, ale nestalo sa tak. Povedal, že je tu hrozná situácia s etnickými konfliktami, čo vedie k obrovskému počtu utečencov. Uprostred politickej nestability boli ľudia zranení a strácali nádej. A dospel k záveru, že pre umelcov je frustrujúce, že v tejto situácii nemôžu nič urobiť. A vyzval nás, aby sme sa ako umelci spojili a robili  veci s láskou, ktorá prekračuje hranice národnosti,“ spomína na obdobie zrodu tradície divadelných olympiád na oficiálnej stránke tohtoročnej olympiády jeden z jej zakladateľov, japonský režisér Tadashi Suzuki.

Každý z doterajších ročníkov jedného z najväčších divadelných podujatí na svete mal svoju hlavnú myšlienku. Motto tohtoročnej olympiády v Maďarsku znie: „Ó človeče, usiluj sa, usiluj sa, maj vieru; a dôveruj!“

Milada Horáková je azda najznámejšou obeťou komunistických monsterprocesov v päťdesiatych rokoch minulého storočia v Československu a Ondrej Šoth podľa vlastných slov o divadelnom spracovaní jej príbehu uvažoval už dávnejšie. „Odkedy som sa dozvedel o jej osude, mám pocit, že to jeden z najväčších dramatických príbehov 20. storočia. Je to neuveriteľný príbeh o túžbe po slobode – bez moci, bez manipulácie, o pomoci blízkym a ľuďom. Za všetko dobro a svoj názor bola trestaná, nespravodlivo odsúdená a obesená. Tento príbeh sme sa rozhodli otvoriť a priniesť mladým i staršej generácii preto, aby sme sa poučili z histórie a nezabúdali na veci, ktoré by sa nám už nikdy nemali opakovať. V zrkadle udalostí, ktoré svet prežíva od februára minulého roka, sa odkaz a posolstvo Milady Horákovej ukazujú ako stále aktuálne a je potrebné ich neustále pripomínať. Pre mňa je Milada Horáková jednou z najsilnejších tém v mojom živote. To, čo sa nám podarilo dať dokopy, tú štruktúru jej duše, považujem za veľkú česť z vesmíru, že som to mohol urobiť,“ hovorí Ondrej Šoth. 

https://mojakultura.sk/ondrej-soth-milada-horakova-bola-mucena-no-nesklonila-hlavu/

Jedinečná inscenácia Milada Horáková mala svetovú premiéru na Malej scéne Štátneho divadla Košice pred troma rokmi, 14. februára 2020. Podobne ako ďalšie autorské projekty Ondreja Šotha venujúce sa dramatickým ľudským osudom ako Charlie Chaplin, Denník Anny Frankovej, M. R. Štefánik, Sándor Márai či pred pár mesiacmi uvedený najnovší balet Nureyev, je multižánrovým pohybovým divadlom. Účinkujú v nej aj netanečníci, herci a aj operná speváčka.

https://mojakultura.sk/nureyev-v-snd-let-za-slobodou-v-podani-romana-lazika/

Dramatické okamihy života Milady Horákovej, ktoré sa odohrávajú na javisku, umocňuje hudba Michaela Kocába, legendárneho českého hudobníka a skladateľa, jedného z hlavných aktérov udalostí novembra 1989 a človeka, ktorý sa najvýraznejšie zasadil o odchod sovietskych okupačných vojsk z Československa. „Osud Milady Horákovej je jedným z najvýznamnejších osudov nielen v literatúre, ale aj v našich životoch,“ zdôrazňuje Kocáb.

Zdroj: TS Svjatoslav Dohovič, PR a web editor ŠDKE

Foto: Joseph Marčinský

Autor článku: CultureBase