Dňa 27. apríla si pripomíname 100. výročie narodenia prvého slovenského profesionálneho choreografa Jozefa Zajka. Pri tejto príležitosti si vo foyeri opery a baletu v novej budove SND môžete pozrieť výstavu fotografií, ktorá v skratke predstavuje túto výraznú osobnosť ako tanečníka i choreografa. Výstava je sprístupnená hodinu pred predstavením podľa programu.

Jozef Zajko sa narodil sa roku 1923 v Borčanoch, okres Bánovce nad Bebravou. V roku 1939 sa jeho rodina presťahovala do Bratislavy, kde začal študovať na obchodnej akadémii. Viac ako čísla a obchod ho zaujímalo umenie, hudba a tanec. Tajne navštevoval súkromnú baletnú školu Gerdy Garajovej. Ako dvadsaťjedenročný zaklopal na dvere baletnej sály v Slovenskom národnom divadle a absolvoval konkurz. Šéfom baletu bol vtedy Maximilián Froman, u ktorého sa za prijatie mladého adepta údajne prihovoril aj člen vtedajšieho operetného súboru SND František Krištof Veselý.

Jozef Zajko sa stal prototypom hrdinov klasických baletov – vysoký, súmernej postavy, s fotogenickou, charizmatickou tvárou. Za rok od svojho nástupu sa od krátkych tanečných vstupov eléva vypracoval k prvému menšiemu sólu v balete Kráľovná bábik. Zverovali mu čoraz náročnejšie postavy a čoraz väčšie tanečné party. Po štyroch rokoch získal Zajko sólistickú zmluvu a balet SND získal popri talianskych, nemeckých, maďarských a českých tanečníkoch prvého slovenského sólistu.

Počas svojho štyridsaťročného pôsobenia v SND exceloval ako sólista, neskôr ako choreograf.  Predstavil sa ako Princ z Čajkovského Labutieho jazera, Romeo z Prokofievovho Romea a Júlie, Jean de Brien z Glazunovej Raymondy, Albert z Adamovej Giselle, Li-San-Fu z Glierovho Červeného maku, André z Delibovej Fadetty – to je len niekoľko z množstva stvárnených postáv. Mal herecké nadanie a každej postave vedel dať pravý charakter a výraz.

Najplodnejším obdobím Jozefa Zajka ako choreografa boli 60. roky minulého storočia, keď okrem Ravelovho baletu Dafnis a Chloe, Bartókovho Zázračného mandarína, Dvořákových Slovanských tancov a Adamovej Giselle naštudoval prvý pôvodný slovenský balet Rytierska balada na hudbu Šimona Jurovského a na námet Margity Figuli. Bol autorom viacerých baletov pre deti: Z rozprávky do rozprávky (Nedbal), Rozprávka o Janovi (Nedbal), Doktor Jajbolí (Morozov), Popoluška (Prokofiev), Z rozprávky do rozprávky (Frešo).

Jozef Zajko absolvoval zahraničné študijné pobyty, spolupracoval s divadlami v Poľsku, Česku i na Slovensku.

V SND sa ako choreograf predstavil naposledy v roku 1985 detským baletom Tibora Freša Narodil sa chrobáčik. K tomuto titulu sa baletný súbor vrátil pred desiatimi rokmi. Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Jozefa Zajka ho naštudoval prvý predstaviteľ hlavnej postavy Svätojanka Igor Holováč.

Jozef Zajko skonal náhle 13. marca 1991.

Výstava Jozef Zajko 100 je poctou významnej osobnosti slovenského baletu.

Zdroj: TS Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND

Titulná foto: Z rozprávky do rozprávky. Gusta Heréyiová (Princezná), Jozef Zajko (Princ)