Národné akademické dramatické divadlo Ivana Franka, Kyjev, Ukrajina

VSTUPENKY MACBETH

Jeden z najsilnejších Shakespearových príbehov o moci a jej ničivých dôsledkoch získava v kontexte vojny na Ukrajine znepokojivo aktuálnu podobu. Macbeth v réžii Ivana Uryvského prepája klasickú tragédiu so skúsenosťou krajiny, ktorá čelí vojne, informačnému násiliu a neustálemu zápasu o pravdu. Vizuálne pôsobivá inscenácia kyjevského Národného akademického dramatického divadla Ivana Franka je výnimočným stretnutím Shakespearovej drámy s realitou dneška.

Temné časy vypúšťajú do sveta najstrašnejších démonov ľudskej duše. Touto vetou sa začína anotácia inscenácie Macbeth na webovej stránke Divadla Ivana Franka v Kyjeve. Zároveň presne pomenúva dôvod, prečo práve táto tragédia tak naliehavo rezonuje na Ukrajine dnešných čias. Macbeth nie je iba klasickým príbehom o ctižiadosti, vražde a vine. Je predovšetkým štúdiou zrodu tyranie, mechaniky politickej manipulácie a postupnej dehumanizácie človeka. Človeka, ktorý sa kedysi mohol stať hrdinom, no so získaním neobmedzenej moci sa mení na uzurpátora. Inscenácia zasadzuje starodávny príbeh z dôb škótskeho kráľovstva do reality súčasnosti. Tú totiž tvorcovia vnímajú ako hodnotový zlom medzi demokratickým svetom a novými tyraniami. Macbeth sa tak stáva dielom o vojne, moci, informačnom násilí a krehkosti humanistických ideálov denne vystavovaných útoku.

Ivan Uryvskyj je jedným z najvýraznejších ukrajinských režisérov svojej generácie. V Divadle Ivana Franka pôsobí od roku 2020, na jeho javisku vytvoril viacero inscenácií oceňovaných tak divácky, ako aj odbornou verejnosťou, napríklad Konotopskú bosorku, Caligulu či Máriu Stuartovú. Za inscenáciu Kono¬topská bosorka získal v roku 2024 Národnú cenu Tarasa Ševčenka. Jeho tvorba sa vyznačuje silnou vizuálnou kompozíciou, presným rytmom a schopnosťou prepájať klasický text so súčasnou skúsenosťou. Ivan Uryvskyj má odvahu čítať kánon nie ako nedotknuteľnú literárnu pamiatku, ale ako živý materiál, ktorý sa má znova preložiť do jazyka dnešného divadla. Na vizuálne pôsobivom Macbethovi Uryvskyj spolupracoval so svojím tandemom vynikajúcich výtvarníkov – so scénografom Petrom Bohomazovom a s kostýmovou výtvarníčkou Teťanou Ovsijčuk.
Cesta k tyranii nemá jedinú psychologickú podobu, zlo sa môže zrodiť z charizmy, zo slabosti, zo strachu, z túžby po uznaní aj z presvedčenia o vlastnej výnimočnosti. Shakespearov Macbeth bol človekom svojej doby: vojvodcom stojacim na prelome pohanských a kresťanských hodnôt, mužom silnej vôle, ktorý vie, že za spáchané zlo príde odplata. Práve tento vnútorný rozpor ho dovedie k šialenstvu. Uryvského inscenácia prenáša túto skúsenosť do sveta digitálnych médií, hybridnej vojny a informačnej manipulácie. Tri čarodejnice, ktoré Macbethovi predpovedajú kráľovskú korunu, prestávajú byť konkrétnymi bytosťami z temného lesa a menia sa na neustále prítomné, všetko sledujúce technologické entity. Depersonalizované čarodejnice sa stávajú zákernou informačnou vojnou – v podobe troch digitálnych obrazoviek sa pohybujú, pozorujú a ovplyvňujú realitu postáv. Zlo už neprichádza v archaickej, rozpoznateľnej podobe. Nehovorí jazykom démonov, ale jazykom správ, obrazoviek, komentárov, trendov, falošných proroctiev a emócií vygenerovaných algoritmami. Digitálna realita je globálna a neprerušovaná – pred informáciami sa niet kam skryť, ani pred tlakom verejnej mienky, ani pred manipuláciami, ktoré prenikajú do súkromia každého človeka. Macbeth sa v tomto prostredí nestáva obeťou nadprirodzenej predpovede, ale permanentného tlaku symbolického priestoru, v ktorom sa fakt mieša s fikciou. Pre ukrajinské publikum má táto interpretácia osobitnú silu. Inscenácia vznikla v krajine, ktorá už viac než desať rokov čelí ruskej agresii a od roku 2022 plnoformátovej vojne. V Kyjeve, kde každodenný život prerušujú letecké poplachy a vojna je ustavične prítomná, pôsobia témy zrady, moci a paranoje nie ako vzdialené motívy, ale ako ozvena bojujúcej krajiny, bojujúceho národa. Macbeth nie je iba varovaním pred jedným tyranom, kladie otázky celej spoločnosti: Čo sa stane po víťazstve? Aký človek sa vracia z vojny? Čo robiť, aby sa z moci nestala tyrania?

Uryvského Macbeth zároveň nadväzuje na dôležitú líniu ukrajinskej divadelnej histórie. Pred vyše sto rokmi, v roku 1924, inscenoval Macbetha legendárny režisér a reformátor Les Kurbas v divadle Bereziľ. Aj vtedy šlo o viac než o Shakespearovu tragédiu: podľa teatrologičky Iryny Zubčenko chápal Kurbas aktuálnosť textu ako zásadnú a Macbetha čítal ako príbeh silnej osobnosti, ktorá sa v zápase o moc mení na tyrana a vraha. Súčasný a vysoko aktuálny kyjevský Macbeth tak nestojí mimo tradície a divadelnej histórie, ale vedie s nimi napätý dialóg: s avantgardou, s politickým divadlom, s dejinami ukrajinského modernizmu aj s jeho tragickým prerušením zo strany sovietskej moci. Výrazná technologická a vizuálna vrstva inscenácie vyvolala v ukrajinských odborných médiách aj kritickú diskusiu. Výhrada, že práve obrazová a mediálna zložka môže miestami zatieniť hereckú prácu, však pomenúva podstatnú ambíciu inscenácie: nejde o psychologizujúce prerozprávanie tragédie, ale o pokus ukázať človeka v poli tlakov, signálov, príkazov a obrazov, ktoré už nemožno jednoducho oddeliť od jeho vlastnej vôle. Macbeth nie je iba tým, kto koná, ale aj tým, koho realita neustále formuje a programuje. Uryvského inscenácia pôsobí ako viacvrstvové politické podobenstvo. Hovorí o tyranii, no zároveň sa pýta na naše vlastné obranné mechanizmy. Hovorí o vojne, ale nezužuje ju na dokumentárny komentár. Hovorí o Európe, pretože ukrajinská skúsenosť nie je lokálnou tragédiou na okraji kontinentu. V tomto zmysle je aj inscenáciou o hraniciach: medzi civilizáciou a barbarstvom, medzi pravdou a manipuláciou, medzi temnotou, ktorú chceme poraziť, a temnotou, ktorú môžeme nevedome prijať. Uryvského Macbeth je dôkazom, že divadlo v čase vojny môže stále byť miestom skúmania a reflektovania skutočnosti – cez obraz, telo, jazyk, pamäť a strach.

Romana Štroková Maliti

Dĺžka: 90 min., bez prestávky

Tvorcovia:

réžia: Ivan Uryvskyj
scéna: Petro Bohomazov
kostýmy: Teťana Ovsijčuk
asistent réžie: Dmytro Hulenko
zvuk: Oleksandr Kryštaľ, Ihor Hordijenko
svetelný dizajn: Pavlo Ždanov
video: Oleksandr Rožkov

Osoby a obsadenie

Macbeth: Akmal Gurezov/Oleksandr Rudynskyj
Banquo: Vitalij Ažnov/Ivan Šaran
Duncan: Arsenij Tymošenko/Dmytro Černov
Lady Macbeth: Teťana Michina/Maľvina Chačatrian
Macduff: Renat Settarov/Roman Jasinovskyj
Malcolm: Pavlo Špehun, Leonid Šerevera

Informácie

Obsadenie

Zdroj informácií: www.dab.sk