Obľúbený slovenský prozaik Balla sa narodil 8. mája 1967 v Nových Zámkoch. Pracuje ako úradník v štátnej správe. Z prípadov v práci čerpá inšpiráciu pre svoje literárne postavy. Je laureátom ceny Anasoft litera. Jeho literárnym debutom je zbierka poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Krasku. Vo svojej postmodernej tvorbe sa často venuje problematike odcudzenia.

Kniha Veľká láska zaujme svojím čiernym humorom a sarkazmom. Rozoberá vzťahy medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, jedincom a spoločenstvom. Najúspešnejšia spisovateľova kniha V mene otca bola ocenená cenou Anasoft litera 2012. O úspechu diela svedčí aj fakt, že jeho preklady vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Česku. Generačný román rozpráva o predaji rodinného domu, v ktorom žili tri generácie rodiny. V jednotlivých kapitolách sa minulosť prelína s prítomnosťou. Autor vo veľkom využíva symboly i monológy. Hlavnou témou je kríza vedomia a svedomia.

V inscenácii V mene Ballu sa hľadajú odpovede na otázky, čo je to veľká láska, prečo sa správame ako naši rodičia alebo čo nám v našej genetickej výbave zanechali naši predkovia. Odpovede na tieto otázky sa dozvieme, keď sa ich nebudeme báť hľadať na rôznych miestach (pivnice, garáže, kuchyne, krčmy).

Bližšie o pripravovanej inscenácii pre náš portál porozprávala jej režisérka Júlia Rázusová.

Prečo ste si vybrali práve úspešné Ballove knihy Veľká láska a V mene otca? Aký máte názor na jeho tvorbu?
Ballovu tvorbu intenzívne vnímam približne od svojich sedemnástich rokov, keď som ho ako slovenského literárneho autora objavila a nechala sa následne pravidelne vtiahnuť do jeho nezameniteľných próz plných filozofie, surovej autenticity južného Slovenska, humoru, surreálnej obraznosti a temnej pravdivosti. Balla ako spisovateľ pracuje na úrade práce v Nových Zámkoch a vo svojej tvorbe prináša špecifiká tohto prostredia.

Aké je posolstvo a hlavná téma inscenácie?
V prózach Ballu odhaľujeme spojitosť s našimi partnerskými, rodinnými a rodičovskými vzťahmi. Môžeme odhaľovať citlivé a neuralgické miesta vzťahov a ľudskej zraniteľnosti na dreň. Balla rovnako ponúka nekompromisné odhalenie reality terajších pomerov v krajine na pôdoryse generácií rodiny a upozorňuje na nebezpečné symptómy návratov k nacionalizmu a komunizmu.

Bolo zložité spojiť dve prózy do jednej divadelnej adaptácie?
Keďže čitateľ sa môže veľmi ľahko stratiť v Ballovej próze, je pre nás výzvou vytvoriť vlastný divadelný jazyk a Ballovu tvorbu uchopiť na javisku bez zbytočného sploštenia a zjednodušenia. Veľmi sa teším, že spoluprácu na scénografii prijala výtvarníčka Ivana Šáteková, kostýmová výtvarníčka Diana Strauszová a hudobník Dalibor Kocian. Prinášajú do procesu dôležitý medzigeneračný aj umelecký dialóg.

V knihe Veľká láska je použitý čierny humor a irónia. V akých scénach ho najmä uvidíme?
Je pre nás dôležité udržať nadhľad a humor typický pre Ballu. Skúšky s hercami Divadla Andreja Bagara prinášajú veľa improvizovaných momentov a situačných gagov. Rovnako scénografia ako výrazné výtvarné gesto prináša hyperrealistické mužské brucho, ktoré otvára možnosti rafinovanej interpretácie.

V knihe V mene otca sa prelína minulosť s prítomnosťou. Ako sa vám s tým pracovalo?
Autorom adaptácie je Michal Baláž, ktorý je zároveň slovenským filmovým scenáristom, dramatikom a prozaikom. Spoločne s dramaturgičkou Hanou Launerovou sme veľmi dlho hľadali kľúč, ako zachytiť obdobie života rodiny od roku 1967 po rok 2010. Ústredné postavy našej dramatizácie sú otec a syn, ktorí s nami zdieľajú svoje životné príbehy. Kým jeden hľadá odpoveď na to, kam sa stratila jeho láska k manželke, druhý v neschopnosti vzťahy tvoriť a udržať hľadá odpoveď na otázku, čo je veľká láska.

Autor: Balla
Réžia: Júlia Rázusová
Adaptácia: Júlia Rázusová, Michal Baláž a Hana Launerová
Kostýmy: Diana Strauszová
Dramaturgia: Hana Launerová
Scéna: Ivana Šáteková
Hudba: Dalibor Kocian – Stroon
Videoart: Juraj Mydla
Svetelný dizajn: Robert Mačkay
Herecké obsadenie: Kristína Turjanová, Eva Pavlíková, Branislav Matuščin, Peter Oszlík, Oliver Asztalos, Adam Hilek a. h.

Autor fotografií zo skúšky: Frederika Csekeiová, Divadlo Andreja Bagara v Nitre