Inscenácia je rozdelená do siedmich častí, každá z nich predstavuje jednu samostatnú baladu. Diváci sa stretnú s klasickými dielami slovenskej literatúry, ako sú Žltá ľalia, Margita a Besná či Zuzanka Hraškovie, ale aj s menej známymi textami, napríklad Kar, Chorá deva alebo Dolinka Strašník. „Ich autormi sú významní predstavitelia štúrovskej generácie – napríklad Ján Botto, Ján Kalinčiak či Pavol Országh Hviezdoslav,“ priblížil režisér J. Luterán.

Tvorcovia sa rozhodli zachovať pôvodné texty balád bez zásadných autorských zásahov. Každý príbeh tak dostáva vlastný priestor a vytvára samostatný mikrosvet s osobitou atmosférou. „Sedem balád prináša sedem odlišných príbehov – od temných a mrazivých až po poetické či ironické. Okrem iných prostriedkov ich spája aj veľmi originálny vizuálny koncept výtvarníčky a scénografky Katky Holkovej,“ uviedol J. Luterán.

Základným východiskom inscenácie je recitačná súťaž v kultúrnom dome. Tento koncept umožňuje tvorcom ukázať balady v novom svetle. „Jedným z cieľov je dokázať, že slovenské balady nepatria len do školských lavíc či na recitačné podujatia, ale sú to silné príbehy a veľké drámy, ktoré si zaslúžia byť inscenované na veľkých javiskách,“ povedal režisér.

Významnú úlohu v inscenácii zohráva aj jej vizuálna stránka. Scénografia prenesie divákov do rôznych priestorov kultúrneho domu – od slávnostnej sály cez sklad kulís až po tajomné dvere. Dôležitou súčasťou inscenácie je i hudba a pohyb. Originálnu hudbu vytvoril skladateľ Martin Štefánik, ktorý spája ľudové hudobné motívy so súčasnou elektronikou a využíva aj vlastnoručne skonštruované hudobné nástroje. Spolu s choreografiou vytvára hudba silnú atmosféru, ktorá sprevádza všetky príbehy.

Na javisku sa popri hercoch objavia aj performeri – tanečníci, ktorí nie sú len doplnkom, ale plnohodnotnou súčasťou deja. „Na konkurz prišlo vyše 160 uchádzačov, záujem bol ohromný. Z nich sa nám podarilo vybrať 11 performerov. V každom predstavení sa predstavia vždy šiesti z nich. Ich pohybová interpretácia prepája herectvo a tanec do jedného celku a posúva jednotlivé balady do silných obrazov,“ prezradil J. Luterán.

Názov inscenácie Rev, vresk a brud pochádza z balady Zuzanka Hraškovie o dievčati, ktoré nikto nevidí a nevníma jej bolesti. „Dievča reve, vrieska o svoju pozornosť, no okolie vidí len to, že je špinavá, archaicky brudná. Balady odjakživa hovorili o krivde, či bolesti, ktoré dokázali pretvoriť na niečo poetické. Naša inscenácia ponúkne svet, v ktorom sa stretávajú hororové motívy, tragické osudy, poézia i humor,“ doplnil J. Luterán. Diváci sa tak môžu tešiť na hru, ktorá prináša klasické slovenské texty v súčasnej divadelnej podobe a s podmanivou hudbou, výraznou choreografiou a silnou poetikou príbehov, ktoré aj po stáročiach dokážu osloviť dnešného človeka.