„Je to pre mňa veľká pocta a veľká výzva, ku ktorej pristupujem s nadšením i pokorou. Je v tom niečo symbolické, že pôsobím v Divadle Andreja Bagara a teraz mám možnosť zahrať si samotného Bagara,“ hovorí Peter Oszlík.

Režisérka Mariana Čengel Solčanská mala o predstaviteľovi hlavnej postavy jasno dávno pred začiatkom nakrúcania. „Už roky pred prvou klapkou som mala pri mene Bagar meno Petra Oszlíka, akurát som mu to nepovedala. Vždy, keď som ho videla v predstavení alebo pri filmovaní, žasla som nad jeho fyzickou podobnosťou s Bagarom,“ hovorí.

S Petrom Oszlíkom spolupracovala už počas štúdia a tiež na filmoch Únos či Štúr. Podľa nej patrí medzi hercov, ktorí dokážu stvárniť osobnosť Bagarovho formátu. „Jeho nesmierny talent ho predurčuje na postavy Bagarovej bohatosti a významu. Je jedným z mála slovenských hercov, ktorí takúto veľkú postavu unesú a ešte ju obohatia o ľudský rozmer. Peter Oszlík je podľa mojej mienky klenotom nitrianskeho divadla. Fakt, že celý svoj dospelý život a prácu zasvätil Divadlu Andreja Bagara, je prekrásnou súhrou okolností,“ skonštatovala režisérka.

Na úlohu sa Peter Oszlík pripravoval aj v horách

Na úlohu sa Peter Oszlík pripravoval niekoľko týždňov. Po premiére inscenácie V mene Balu, ktorú DAB odohralo 27. marca, odišiel počas Veľkej noci do Španej Doliny, kde zostal sám v starom baníckom domčeku. „Mal som necelé dva týždne na prípravu. Odišiel som do 200-ročného domu, iba so scenárom. Pol dňa som sa učil texty a druhú polovicu som chodil po horách, kde Frontové divadlo hrávalo predstavenia. Prvé predstavenie hrali v Harmanci, posledné v Starých Horách. Autobus skončil, myslím, niekde pod Richtárovou. To miesto sa mi podarilo nájsť.“

Súčasťou prípravy bolo aj štúdium archívnych materiálov v Divadelnom ústave a vo Filmovom ústave. „Snažil som sa čo najviac naštudovať o Bagarovi. Dovtedy som o ňom vedel najmä to, čo sme sa učili na vysokej škole. Aj preto som zašiel do Divadelného aj Filmového ústavu, aby som sa o ňom dozvedel čo najviac.“

Počas prípravy na rolu ho zaujal najmä Bagarov vzťah k divadlu. „Celý život bol divadelníkom. Už ako chlapec nosieval hercom kufre s kostýmami, aby sa dostal na predstavenia zadarmo. Neskôr si ako dieťa založil vlastné divadlo. Bol to veľmi zaujímavý človek,“ pripomenul herec.

Príbeh autobusu, ktorý vozil divadlo. Bagar ho mal zrekvírovať s natiahnutým samopalom

Film Autobus do Vlčích dier sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania (SNP) a rozpráva príbeh Frontového divadla. Práve tento pohľad zaujal režisérku. „Téma SNP sa zvykne rozprávať cez veľké dejiny, vojenské stratégie či politické okolnosti. Mňa zaujímalo, ako tieto udalosti prežívali ľudia, ktorí aj v čase vojny cítili potrebu tvoriť umenie,“ priblížila.

Ako pripomenula, Frontové divadlo vzniklo z iniciatívy Andreja Bagara. „Zaujal ma príbeh, podľa ktorého Bagar s natiahnutým samopalom zrekvíroval starý autobus, čo dovtedy prevážal kúpeľných pacientov. Potom presvedčil niekoľkých ochotníkov a muzikantov, aby sa s ním vydali hrať divadlo doprostred všetkého toho chaosu, bolesti a smrti. Fascinovala ma jeho potreba prinášať ľuďom radosť a smiech aj v situácii, keď sa svet rozpadal,“ povedala Mariana Čengel Solčanská.

Aj Petra Oszlíka počas príprav zaujalo, ako Frontové divadlo fungovalo. „Bagar sa prihlásil do SNP, keď mal už 44 rokov. Je zaujímavé, že presne 44 rokov mám aj ja teraz. Do boja ho už pre jeho vek nezobrali, tak založil Frontové divadlo, aby rozptyľovalo partizánov. Hrávali jednoaktovky, hudobné čísla, predstavenia trvali aj tri či štyri hodiny. Niekedy ich museli prerušiť, keď sa streľba príliš blížila.“

Tretina filmu vzniká v Nitre

Významnú časť filmu nakrúcajú filmári práve v Nitre. „Mám veľkú radosť, že sme takmer tretinu filmu nakrúcali v Nitre. V Kluchovom paláci, na Samovej ulici, na Hornom Palánku, na Pribinovom námestí, v Poľnohospodárskom múzeu aj v Diecéznej knižnici. Sme veľmi vďační monsignorovi Viliamovi Judákovi, že nám umožnil nakrúcať aj v Diecéznej knižnici,“ prezradila Mariana Čengel Solčanská.

Prvá etapa nakrúcania je podľa Petra Oszlíka za filmármi. „Máme za sebou deväť filmovacích dní. Bola veľmi dobrá atmosféra. Pani režisérka je otvorená našim nápadom a môžeme s ňou konzultovať jednotlivé situácie. Na jeseň má nakrúcanie pokračovať na Liptove, v Harmanci, Starých Horách, Košiciach aj vo Vlčích dierach.“

Film o človeku, ktorý chcel dostať divadlo medzi ľudí

Marianu Čengel Solčanskú zaujala na Andrejovi Bagarovi aj jeho práca po vojne. „Skúsenosť s Frontovým divadlom mu ukázala, že od ľudí nemožno očakávať, aby cestovali za kultúrou do Bratislavy. Pochopil, že ak má mať kultúra význam, musí prísť do regiónov. Prakticky to znamenalo budovanie profesionálnych divadelných kolektívov, vytváranie stálych hereckých ansámblov a postupné vytvorenie siete kamenných divadiel po celom Slovensku.“

Aj Petra Oszlíka počas štúdia Bagarovho života zaujala jeho oddanosť divadlu. „Bol zakladateľom slovenského divadelníctva. Môžeme mu byť vďační, že dnes máme divadlá v regiónoch. Fascinuje ma jeho odhodlanosť a oddanosť divadlu. Myslím si, že práve toto máme trocha spoločné,“ dodal herec Divadla Andreja Bagara v Nitre, ktorý vo filme Autobus do Vlčích dier stvárňuje Andreja Bagara.

Zdroj foto: TRIGON PRODUCTION