Dňa 17. 9. 2022 sme si pripomenuli nedožité 75. narodeniny Jozefa Bednárika (* 17. 9. 1947 –  22. 8. 2013). Zaspomínajte si prostredníctvom výstavy na vzácne okamihy zo života a tvorby divadelného mága. Výstavu realizoval Divadelný ústav v roku 2017. Kurátormi výstavy sú Michaela Mojžišová a Martin Timko, graficky ju spracovala Nora Nosterská. Divadelný ústav tiež pripravuje prvú odbornú publikáciu o Jozefovi Bednárikovi. Autorom koncepcie je Vladimír Štefko.

Jozef Bednárik patrí k najvýraznejším predstaviteľom moderného slovenského divadelníctva. S divadlom sa po prvýkrát stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama. Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu, počas ktorého sa skontaktoval s tvorcami Divadla za rampami. Počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU ho najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský.

V roku 1971 sa stal členom Krajového divadla Nitra. Bednárikov umelecký a estetický názor v tom čase dozrieval predovšetkým pod vplyvom významného českého režiséra Miloša Hynšta. Mladého herca to prirodzene ťahalo od herectva k divadelnej réžii. Jeho inscenácia Dom Bernardy Alby (1979) bola výraznou metaforou, poukázal ňou na stav slovenskej spoločnosti, ktorej svedomie vo väzení ľudskosti prehlušili falošné tóny a predstieranie. V režisérových inscenačných výsledkoch sa spájali talent, originalita, živelná energia, ale zároveň pokora, zanietenosť, húževnatosť a pracovitosť. Popri práci v nitrianskom divadle začal v polovici 70. rokov spolupracovať s ochotníckym súborom v rodnom Zelenči. Tento divadelný súbor sa presadil nielen v domácom kontexte, ale aj na medzinárodných divadelných festivaloch.

Bednárik v 80. rokoch pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde zaujal artistnými a sugestívne podmanivými inscenáciami. Umelecky presvedčivo vyzneli aj jeho réžie v iných slovenských divadlách: v DSNP v Martine, v SND a v ŠBD v Bratislave.

Ďalšou kapitolou Bednárikovho tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletov nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách. Z jeho operných inscenácií zaznamenala najväčší ohlas interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere SND (1989). Slovenské divadelníctvo úspešne reprezentoval aj na prestížnom divadelnom festivale v škótskom Edinburgu. Jozef Bednárik povýšil všetky zložky divadelného, výtvarného a hudobného umenia na výsostnú javiskovú metaforu.

Divadelný mág Jozef Bednárik – tak sa bude volať odborná kniha o veľkej osobnosti nášho divadelníctva, režisérovi i hercovi Jozefovi Bednárikovi. Významným spôsobom zasiahol hneď do viacerých divadelných druhov – činohry, opery, muzikálu, bábkového divadla, svoju invenciu a novátorstvo prejavil aj v balete a televíznej dramatickej tvorbe. Publikáciu chystajú renomovaní teatrológovia, ktorí analyzujú všetky divadelnícke činy rodáka zo Zelenča pri Trnave, vrátane jeho priekopníckych inscenácií Z-divadla zo Zelenča, ktoré slávilo veľké úspechy aj v zahraničí. Knihu, ktorá vyjde v roku 2023 vydáva bratislavský Divadelný ústav.

Autormi štúdií, ktoré mapujú tvorivé etapy Jozefa Bednárika, sú Vladimír Štefko (Z-divadlo zo Zelenča, biografický prológ, epilóg knihy), Darina Kárová (Bednárikovo pôsobenie v Nitre), Ida Hledíková (Bednárikovo pôsobenie v bábkovom divadle), Klára Madunická (Baletné a operné inscenácie Jozefa Bednárika) a Stanislav Bachleda (Bednárikova muzikálová tvorba).

Zdroj: TS Divadelný ústav
Zdroj foto: archív DÚ, Katarína Marenčínová