Zuzana Piussi (* 21. október 1971, Bratislava) je renomovaná slovenská režisérka a dokumentaristka, ktorá sa preslávila najmä svojimi provokatívnymi a analytickými dokumentami s politickou a spoločenskou tematikou. V publikáciách je často zaraďovaná do Generácie 90 - skupiny významných slovenských filmárov, ktorí študovali a tvorili film v 90. rokoch, hoci sama začala na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU študovať až po roku 2000.

Zuzana Piussi sa v tom čase aktívne zapájala aj do divadelnej tvorby ako herečka, scénografka a kostýmová výtvarníčka v divadlách Stoka a Skrat.

Ako dokumentaristka začala Zuzana Piussi výrazne pôsobiť už počas svojich študentských rokov. Prvý  úspech dosiahla s filmom Výmet, ktorý získal cenu za najlepší študentský film na MFF v Bejrúte v roku 2003. Piussi v ňom odvážne spracovala autorský pohľad na nevydarenú prácu policajnej jednotky rýchleho nasadenia. Tento úspech bol predzvesťou jej ďalších úspešných projektov. V roku 2004 nakrútila film Bezbožná krajina, ktorý sa zaoberal problematikou náboženských a spoločenských otázok v súčasnom Slovensku. Následne v roku 2005 predstavila snímku Anjeli plačú, ktorá získala cenu divákov na MFF v Jihlave a bola uvedená aj na viacerých prestížnych filmových festivaloch v New Yorku, Wiesbadene a v Bratislave. Odvtedy sa jej filmy vyznačujú praktickým zobrazovaním, v ktorom je obsah povýšený nad formu. Autorka si na rozdiel od mnohých kolegov razila cestu k úspechu so svojou ručnou digitálnou kamerou a odbremenila sa od náročných produkčných praktík.  

V roku 2007 Piussi nakrútila film Stoka – Epilóg, ktorý sa zaoberal zánikom Divadla Stoka. O dva roky neskôr, v roku 2009, uviedla do kín svoj hraný celovečerný dokument Babička, v ktorom si 55-ročná žena hľadá mladých sexuálnych partnerov, aby sa vyrovnala so starnutím. Neskôr v roku 2010 predstavila dokumentárny portrét filmového kritika a publicistu Pavla Branka pod názvom Hrdina našich čias. V tom čase nakrútila aj dokument Koliba o privatizácii slovenských filmových ateliérov.

Veľký prelom v tvorbe Zuzany Piussi nastal v roku 2011, keď sa režisérka pustila do tvorby dokumentu Nemoc tretej moci. V ňom sa zamerala na problematiku slovenského súdnictva. Tento film vyvolal veľký rozruch a režisérka kvôli nemu čelila žalobe za porušenie dôvernosti ústneho prejavu. Trestné stíhanie Piussi vyvolalo vlnu podpory zo strany verejnosti a od rôznych významných osobností, vrátane ministra zahraničných vecí ČR Karla Schwarzenberga.

V ďalších rokoch sa Piussi venovala dokumentom, ktoré mapovali politické a spoločenské zmeny na Slovensku. Medzi jej najznámejšie projekty patrí Od Fica do Fica, ktorým sledovala slovenskú politiku a spoločnosť počas rokov 2010 až 2012. Film zaznamenal veľkú popularitu, aj keď bol dostupný najmä cez internet, čo naznačovalo rastúci trend online distribúcie slovenských dokumentov.

V rovnakom období Piussi nakrútila aj film Krehká identita, ktorý sa zameral na slovenský nacionalizmus a jeho súčasné prejavy v spoločnosti, a tiež film Muži revolúcie o priamych účastníkoch a protagonistoch Nežnej revolúcie.

Nasledovali politicky a sociologicky motivované filmy Ťažká voľba (2016), Sedliacky rozum (2017) a Univerzity a sloboda (2019), na ktorých už Zuzana Piussi spolupracovala s režisérom a strihačom Vítom Janečkom.

Po vražde novinára Jána Kuciaka prišla režisérka s dielom Ukradnutý štát (2019). V ňom reagovala na pomaly sa rozpadávajúci demokratický systém a základy právneho štátu na Slovensku.

Odhalenia z obdobia po vražde priviedli autorku k ďalšiemu nakrúcaniu a vznikla snímka Očista o fatálnych problémoch v slovenskej justícii a strate viery v spravodlivosť.

V roku 2022 nakrútila Zuzana Piussi svoj prvý celovečerný hraný film s názvom Zošalieť. V snímke zachytáva susedský spor, odohrávajúci sa na pozadí všeobecnej frustrácie z pandémie koronavírusu.

Autorka dnes pripravuje premiéru ďalšieho dokumentárneho diela o justičných omyloch s názvom Pachová stopa, ktorého hlavnou témou je klasifikácia pachovej stopy pri vyšetrovaní ako jedného z kľúčových dôkazov, hoci táto metóda je odborníkmi dlhodobo kritizovaná.

Zuzana Piussi sa tak etablovala ako významná autorka, ktorá sa nebojí ísť proti prúdu a odhaľovať tabuizované témy. Jej tvorba sa vyznačuje hlbokým sociálnym a politickým angažovaním, pričom často poukazuje na problémy spoločnosti a jej zložité vzťahy. Jej filmy sa nesú v duchu hľadania pravdy a odkrývania nezrovnalostí v politike, súdnictve a spoločenskom živote, pričom nie je závislá od konvenčných názorov ani príkazov komerčnej produkcie.

Ocenenia: 

2021 - Očista (2021) (Česká radosť: Zvláštne uznanie) - Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

Spracoval: Matúš Trišč