Odkazy majstrov: Pavol Dobšinský patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej kultúry 19. storočia. Jeho meno sa neodmysliteľne spája so slovenskou ľudovou rozprávkou, pretože práve on dokázal v období národného obrodenia zozbierať, spracovať a literárne zachovať to, čo kolovalo iba v ústnom podaní po dedinách a bolo súčasťou každodenného života slovenského ľudu. Svojou prácou prispel k uchovaniu duchovného dedičstva Slovákov a k posilneniu národného vedomia v časoch, keď bolo vystavené silným asimilačným tlakom.

Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach do rodiny evanjelického učiteľa. Po absolvovaní miestnej základnej školy a neskôr gymnázia v Rožňave a Miškovci pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Levoči, kde strávil roky formujúce jeho tvorivú osobnosť. Zapojil sa tam do činnosti Jednoty mládeže slovenskej a venoval sa tvorbe poézie, úvah a prekladu zahraničných autorov. Tieto aktivity predznamenali jeho neskorší záujem o rozprávku, mytológiu a slovenský folklór. Neskôr sa zoznámil s myšlienkami slovenského národného hnutia a priblížil sa k štúrovskej generácii.

Jeho literárne a folkloristické smerovanie formovalo aj pôsobenie na evanjelickej fare v Revúcej v rokoch 1850 – 1852 u etnológa Samuela Reussa. Vďaka Reussovi získal hlbší vhľad do významu a spôsobov zberu ľudovej slovesnosti. V rokoch 1858 – 1861 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici. Po tomto období začal pôsobiť ako ako evanjelický farár v Drienčanoch, kde bol v roku 1885 pochovaný.

Dobšinský sa okrem poézie a prekladom venoval aj publicistike. Preslávil sa však najmä ako zberateľ slovenských rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1861 vydali súbor 64 rozprávok pod názvom Slovenské povesti. Týmto dielom položil základ systematického vydávania ľudovej prózy na Slovensku. Významný vplyv na to mal aj vznik Matice slovenskej v roku 1863, ktorá podporovala vedeckú a kultúrnu činnosť. Dobšinský sa začal sústrediť aj na piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry a obyčaje. Výsledkom boli zbierky Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1874) a Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské (1880). 

Vrcholom Dobšinského práce sa stala rozsiahla zbierka 90 rozprávok s názvom Prostonárodné slovenské povesti, ktorá vyšla v rokoch 1880 – 1883 vo vlastnom náklade autora. Dobšinský rozprávky nielen zapisoval, ale aj literárne spracúval a dbal na to, aby zachoval ich pôvodného ducha a obraznosť. V jeho podaní získali jasnú štruktúru, umelecký tvar a stali sa čitateľsky príťažlivými. Aj preto sa jeho zbierky nečítajú iba ako dokument folklóru, ale ako plnohodnotné literárne diela.

Dobšinský sa neobmedzil iba na samotné vydávanie rozprávok. V roku 1871 publikoval teoretickú prácu Úvahy o slovenských povestiach, v ktorej syntetizoval výsledky takmer tridsaťročného výskumu rozprávky. V tejto štúdii sa pokúsil zhrnúť základné poznatky o štruktúre, funkcii a význame ľudových rozprávok.

Význam práce Pavla Dobšinského možno vidieť v niekoľkých rovinách. V prvom rade zachránil nesmierne množstvo ústnej slovesnosti, ktorá by bez jeho práce upadla do zabudnutia. Rozprávky, ktoré zozbieral a vydal, sú dnes súčasťou základného kultúrneho dedičstva Slovákov a čítajú ich celé generácie. Zároveň dokázal povýšiť ľudové príbehy na literárnu úroveň. V čase silnejúcej maďarizácie predstavovali jeho zbierky aj národnoobranný čin – dokazovali, že Slováci majú bohatú kultúrnu tradíciu, ktorá si zaslúži uznanie.

Jednou z rozprávok Dobšinského sa inšpirovali aj divadelníci v Košiciach. Baletná inscenácia: CHUDOBNÝCH RODIČOV SYN prináša na javisko známu rozprávku Pavla Dobšinského (premiéra 3. a 4. októbra 2025). Je to príbeh plný odvahy a prekonávaní prekážok, kde láskavosť, dobré správanie a ochota pomôcť vedú k víťazstvu.

Pavol Dobšinský zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch. Rozprávky, ktoré zozbieral a literárne spracoval, stále vychádzajú v nových vydaniach a adaptujú sa do divadelných hier či filmov. Ich trvalá príťažlivosť spočíva v univerzálnych témach – v zápase dobra so zlom či v hľadaní pravdy a spravodlivosti.

Keď dnes hovoríme o Pavlovi Dobšinskom, nemyslíme iba na spisovateľa a kňaza z 19. storočia, ale na osobnosť, ktorá vytvorila most medzi tradíciou a modernou kultúrou. Jeho dielo má literárnu, historickú i etickú hodnotu a patrí k najväčším pokladom slovenskej kultúrnej histórie.

Spracovala redakcia Moja kultúra 

Zdroj foto: NDKE