Priaznivcom klasickej hudby v Ružomberku pripravilo občianske združenie Simach Art v apríli dve zaujímavé podujatia. Jedno s hudbou posledných desaťročí, druhé s hudbou 19. storočia. V nedeľu 16. apríla sa v Galérii Ľudovíta Fullu predstavil slovenský akordeónový virtuóz Peter Katina, ktorý je znám...

Priaznivcom klasickej hudby v Ružomberku pripravilo občianske združenie Simach Art v apríli dve zaujímavé podujatia. Jedno s hudbou posledných desaťročí, druhé s hudbou 19. storočia.

V nedeľu 16. apríla sa v Galérii Ľudovíta Fullu predstavil slovenský akordeónový virtuóz Peter Katina, ktorý je známy najmä uvádzaním súčasnej hudby a žijúcich autorov. V úvode jeho hodinového, precízne naštudovaného a dramaturgicky dokonale vystavaného recitálu zazneli dve časti zo Šiestej knihy madrigalov talianskeho renesančného skladateľa Gesualda da Venosu v úspornom, no pôsobivom spracovaní pre sólový akordeón od Antona Steineckera.

Program pokračoval výberom z cyklu Pofigušky, kratších, charakteristických farebných kompozícií petrohradského rodáka, no dlhé roky na Slovensku pôsobiaceho Jevgenija Iršaia. Svetovou premiérou v recitáli Patra Katinu bola skladba Vidíš tie hmly? z pera Petra Machajdíka, plná intímnej lyriky, pestrých nálad a kontúr. Zvláštnosťou tohto diela je úsporné využívanie polyrytmických štruktúr ako aj vsadenie vokálu do akordeónového partu. Skladba vznikla vďaka podpore SOZA. Prvky jazzu a razantnej rytmiky sa objavili v diele súčasného talianskeho autora Lucu Richelliho pod názvom Once Upon a Time Now.

Hravé harmonické plochy s jemným nádychom minimalizmu boli nosnou črtou skladby mladej poľskej skladateľky Katarzyny Taborowskej v skladbe Disociácie, inšpirovanej elektronickými zvukmi s využitím stereofónneho charakteru akordeónu, schopnosti rýchlej výmeny zvuku medzi pravou a ľavou rukou hráča. Samotný názov diela odkazuje na fenomén rozpadu molekúl chemickej zlúčeniny na jednoduchšie prvky: atómy, ióny. Jednotlivé zvuky a frázy tu prechádzajú hudobnou disociáciou, výsledkom čoho je vibrujúci, cirkulujúci zvuk. Záver koncertu patril neobvyklému spracovaniu tanečnej štruktúry tanga v modernom, expresívnom poňatí dánskeho skladateľa Svena Erika Wernera.

Druhý koncert, ktorý sa konal o týždeň neskôr, oslovil predovšetkým milovníkov hudby obdobia ranného romantizmu. Trio v zložení Juraj Tomka, husle, Pavol Mucha, spev a violončelo, Hana Muchová, klavír uviedlo v interpretácii plnej vnútorných emócií a burcujúcej energie dve pozdné diela Franza Schuberta. Jeho slávny piesňový cyklus Zimná cesta (Winterreise) z roku 1827 na básne Wilhelma Müllera je existencionálnou výpoveďou mladého muža, ktorý zažíva nešťastnú lásku a vydáva sa na cestu zimnou krajinou a v širšom zmysle aj filozofickým vyjadrením človeka na ceste životom.

Nádherné, spontánne melódie ako aj často sa opakujúce rytmy podčiarkujú bezútešnú, ponáhľajúcu sa a osamelú povahu zimnej krajiny ako metaforu cesty duše ústrednej postavy. Naproti tomu leto a jeseň toho istého roku priniesli žiarivé a pozoruhodné Klavírne trio Es dur. Toto vysoko dramatické dielo obrovských, takmer symfonických rozmerov je zhudobnením Schubertových najvnútornejších skladateľských ambícií a schopností, ktoré nadobudol v 32 rokoch svojho života. Vyšlo vo vydavateľstve Probst ako Opus 100 koncom roku 1828, krátko pred skladateľovou smrťou a prvýkrát uvedené na súkromnej párty v januári 1828 pri príležitosti zásnub Schubertovho priateľa zo školy Josefa von Spauna. Trio bolo jednou z mála jeho neskorých skladieb, ktoré Schubert počul pred svojou smrťou. Stalo symbolom Schubertovej pocty Beethovenovi na najvýznamnejšom koncerte v jeho živote, ktorý sa mu podarilo s veľkou námahou zrealizovať na prvé výročie Beethovenovho úmrtia.

Projekt Hudba u Fullu, ktorý existuje vďaka spolupráci s Galériou Ľudovíta Fullu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Na oba aprílové koncerty finančne prispel i Hudobný fond.

Zdroj: Simach Art

Foto: Martin Bielak

Autor článku: CultureBase