Vladimír Kordoš je významný slovenský konceptuálny umelec, maliar, performer, ale aj fotograf a filmár. Kino Lumière v kinosále Slovenskej národnej galérie (SNG) uvedie reprezentatívny výber z jeho filmovej a video tvorby. Stretnutie za účasti autora sa uskutoční v utorok 13. júna 2023 o 18.00 hod. a počas večera sa premietne deväť krátkych filmov a videí. Plánované prvé uvedenie pásma znemožnil v pôvodnom septembrovom termíne minulý rok požiar v digitalizačnom pracovisku SFÚ v objekte Kina Lumière, v kinosále SNG teraz našlo adekvátny priestor.

Pásmo nazvané Vladimír Kordoš: filmová a video tvorba 1981 – 1999 uvedie „záznamy performancií, akcií či akčných inscenácií, v ktorých okrem iného reaguje na slávne i menej známe diela dejín svetového umenia a ich autorov, od Raffaela a Giovanniho Belliniho po F. X. Messerschmidta či Giacoma Marastoniho,” hovorí Martin Kaňuch, člen programovej rady Kina Lumière a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon, ktorý sa okrem iného venuje aj  tvorbe Vladimíra Kordoša.

„Vlado Kordoš sa pred pár rokmi rozhodol časť svojej filmovej a video tvorby digitalizovať a sprístupniť, preto sa na spoluprácu rozhodol osloviť Slovenský filmový ústav (SFÚ),“ vysvetľuje Kaňuch. „Nemáme takú bohatú tradíciu experimentálnej kinematografie, vo väčšine prípadov môžeme hovoriť často len o suplemente tvorby niektorých výtvarníkov, ako sú Ďurček, Havrilla, Havránková či ďalší, a tak sme spolu s riaditeľom Národného filmového archívu SFÚ Mariánom Hausnerom uvažovali o možnostiach digitalizácie a sprístupnenia časti Kordošovej tvorby ako vzorového príkladu. Chceli sme ukázať možnosti ako uchovávať takýto typ tvorby, čo by mohlo prípadne osloviť na spoluprácu aj ďalších výtvarníkov,“ približuje Kaňuch širšie pozadie premietania Kordošových filmov.

Špeciálna projekcia ponúkne tieto Kordošove diela: Aténska škola (1981), Spojenie živlov (1981), Pocta F. X. Messerschmidtovi (1989), Výkrik (1991), Noví divokí – Neue Wilde (1991), Zimná krajina (1993), Historický dialóg (1997), Madona s dieťaťom (1997) a Giacomo Marastoni, Rodina Filipa Scherza (1999). V digitalizačnom pracovisku SFÚ prešli po digitalizácii viaceré diela rôznymi korekciami obrazu a zvuku, digitálne reštaurovaná bola v spolupráci s autorom Aténska škola, pôvodne nakrútená na 16 mm film.

Tvorba Vladimíra Kordoša „sa dá len ťažko zaradiť do konkrétnych škatuliek,“ charakterizuje  Kordošove diela vo filmologickom časopise Kino-Ikon experimentálny filmár a mediálny umelec Franz Milec, ktorý vo svojej umeleckej praxi skúma prienik filmu a vizualizácie dát. „Jeho kariéru výrazne ovplyvnil medzinárodný posun smerom k postmoderne, a metódou, v ktorej vyniká, je umenie o umení. Jeho komplexné diela vytvárajú spletité významové siete a v jeho tvorbe sa už od počiatku črtajú dve paralelné polohy v zdanlivom konflikte. Na jednej strane je to reinterpretácia, irónia, paródia, na druhej strane je to skôr moderna očistená od zbytočných nánosov, ale zriedkakedy by to bol vyslovene jeden z týchto pólov. Kordoš svoju kategorizáciu komplikuje i tým, že ako tvorca vystriedal rôzne médiá od maľby, cez fotografiu a performancie až po video inštaláciu, a pomohol tak pripraviť cestu k mediálnemu umeniu na slovenskej scéne.“ Kinematografickú tvorbu Vladimíra Kordoša nazval Milec v kontexte slovenskej scény trefne audiovizuálnym vzdorom.

Pásmo Kordošových filmov sa koncom mája premietalo ako súčasť prehliadky klasickej slovenskej kinematografie v pražskom kine Ponrepo, ktorá pod názvom 60 rokov Slovenského filmového ústavu ponúkla prienik do málo známych činností filmového archívu a priblížila prácu digitalizačného pracoviska a jej výsledky.

Zdroj: Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ

Zdroj foto: SFÚ