Máme za sebou prvý týždeň od premiér filmov Barbie a Oppenheimer, z ktorých vznikol internetový fenomén nazývaný Barbenheimer. Vďaka distribútorom šlo o jeden z najrušnejších filmových týždňov tohto roka, kedy sa tak trochu zabudlo na všetko ostatné, čo naše kiná ponúkali a filmoví fanúšikovia po c...

Máme za sebou prvý týždeň od premiér filmov Barbie a Oppenheimer, z ktorých vznikol internetový fenomén nazývaný Barbenheimer. Vďaka distribútorom šlo o jeden z najrušnejších filmových týždňov tohto roka, kedy sa tak trochu zabudlo na všetko ostatné, čo naše kiná ponúkali a filmoví fanúšikovia po celom svete viedli vášnivé diskusie o tom, ktorý z filmov sa oplatí vidieť ako prvý a či vôbec.

Možno s istotou povedať, že oba tituly podľa očakávaní žnú mimoriadny úspech. Splnili sa však očakávania diváčok a divákov? Za ružovou Barbie aj výrazne temnejším Oppenheimerom stáli skúsení tvorcovia, ktorí sú už pevne usadení na svojich autorských pozíciách aj v širokom diváckom povedomí. Od začiatku bolo jasné, že ani v jednom prípade nepôjde o márne nadhodnotenú snímku a že sa pri oboch môžeme tešiť na niečo, čo sme ešte nevideli. 

Zatiaľ čo sa Oppenheimer od prvého momentu tešil v drvivej väčšine pozitívnym ohlasom, avšak bol oproti Barbie znevýhodnený obmedzenou vekovou prístupnosťou a svojou dlhou metrážou, konkurenčná snímka Grety Gerwig musela naopak zápasiť s predsudkami. 

reakcia:

Dovolím si zaspomínať na leto v americkom Grand Canyone, kde som bol svedkom výstavby nových turistických chodníkov. Pracovný tím pozostával z piatich žien a len jedného muža. Všetci rovnako pracovali zbíjačkami, kladivami a prenášali roztrieštené skaly, z ktorých následne budovali chodník pre nás turistov. A išlo im to od ruky. Aj takto môže vyzerať rovnosť príležitostí.

Je pravda, že film Barbie sa do značnej miery zamotáva v politických názoroch, mapuje totiž komplikovaný spoločenský a názorový vývoj naprieč desaťročiami existencie slávnej bábiky. Ide od ideálu krásy a osobnosti, kedy bola Barbie dokonalá a úspešná, prechádza cez rasovú a výzorovú rozmanitosť a končí pri univerzálnych pravdách, ktoré hlásajú slobodu a rovnosť príležitostí. Nezabúda pritom ani na Kena, ktorý si historicky tiež musel prejsť stereotypným zaradením. Mnoho divákov od Barbie očakávalo neškodnú gýčovú muzikálovú zábavu, iní už vopred tušili, že príbeh od Grety Gerwig bude napchatý konfliktami svetonázorov. Výsledok divákov vo všeobecnosti pozitívne prekvapil, aj keď sa našlo aj množstvo zarytých odporcov, ktorí film odpísali, bez toho, aby si ho vôbec pozreli. Internet skrátka dovoľuje všetko, skrývame sa pod rúškom anonymity a vyjadrujeme sa k niečomu, čo musí byť apriórne zlé, len preto, že nám téma nekonvenuje. Alebo preberáme názory z "overených" zdrojov a šírime nenávisť len preto, aby sme vyjadrili svoj kvázi principiálny  postoj. Lenže tento postoj nie je založený na žiadnom zážitku, emócii, ktorú sme prežili, a už vôbec nie obsahu, ktorý sme mali možnosť vidieť, počuť. Ako s tým naložiť? V zahraničí sa Barbie dočkala aj slabšieho review bombingu na portáli Rotten Tomatoes, kde hodnotenie užívateľov s neoverenými účtami stiahlo skóre filmu na 73%. Po odstránení neoverených hodnotení sa však Barbie momentálne drží na 86 percentách. 

S Oppenheimerom je situácia tiež pomerne zložitá. Aj napriek tomu, že veľká väčšina divákov film chváli, vzniká určitá polarizácia. Jedni hovoria, že ide o Nolanov najlepší film, druhí tvrdia opak. Všetci sa však zhodujú, že Oppenheimer je kvalitným počinom. Niektoré očakávania však zostali nenaplnené. 

Názory na Oppenheimer sa rôznia. 

Môžeme iba konštatovať, že obidva filmy vzbudili mimoriadnu pozornosť a práve v to tvorcovia a distribútori dúfali. Ani jeden z filmov nie je bezchybný a keď vášne pominú, môže sa ľahko stať, že "najočakávanejšie filmy roka" môžu do decembra zatieniť ešte iné veľkofilmy (Duna: Časť druhá, Vrahovia mesiaca kvetov či Napoleon).

Zároveň platí, že v oboch prípadoch je za úspechom najmä divácka zvedavosť a mimoriadne snaživý marketing. Oba filmy mali premiéru v jeden večer, distribútori teda postavili divákov pred voľbu, na ktorý ísť. Zdá sa, že táto psychológia sa im podarila na výbornú. Mnohí z nich totiž volili oba filmy, napriek žánrovej a tematickej rôznorodosti. Stačí skrátka vyvolať v ľuďoch pocit, že ide o filmovú udalosť roka (dokonca hneď dve) a širšie publikum, ako vôbec bol cieľ, je "chytené do pasce".  Barbie aj Oppenheimer sú naďalej húfne navštevovanými filmami, a tak sa zdá, že veľký zápas o priazeň divákov napokon skončí remízou. 

Matúš Trišč

Autor článku: CultureBase