Cyklus komorných koncertov Hudba u Fullu pokračoval v nedeľu 26.11.2023 koncertom v do posledného miesta zaplnenej nedávno otvorenej ružomberskej Galérii Rozeta slovensko-rakúskeho telesa Varga Quartett Wien. Vo vyše hodinovom programe, zostavenom zo sláčikových kvartet 18. až 21. storočia, sa posl...

Cyklus komorných koncertov Hudba u Fullu pokračoval v nedeľu 26.11.2023 koncertom v do posledného miesta zaplnenej nedávno otvorenej ružomberskej Galérii Rozeta slovensko-rakúskeho telesa Varga Quartett Wien.

Vo vyše hodinovom programe, zostavenom zo sláčikových kvartet 18. až 21. storočia, sa poslucháči mohli započúvať do diel Ludwiga van Beethovena, Györgya Ligetiho, ako aj do tvorby slovenského skladateľa Petra Machajdíka.

Varga Quartett Wien patrí k významným viedenským kvartetám mladšej generácie, ktorého začiatky sa viažu k Slovensku. Kvarteto debutovalo v roku 2008 na slovenskom festivale súčasnej hudby „SOOZVUK“, na ktorom premiérovo uviedlo skladby slovenských skladateľov. V roku 2010 prišiel prvý významný úspech, keď sa štvorica mladých hudobníkov stala „absolútnym víťazom“ interpretačnej súťaže slovenských konzervatórií. Po definitívnom presťahovaní sa členov kvarteta do Viedne v roku 2018 sa zoskupenie premenovalo na Varga Quartett Wien, pozíciu violistu zaujal Peter Zwiebel a post violončelistky Stefanie Huber. Títo štyria talentovaní hudobníci absolvovali svoje vysokoškolské štúdiá s vyznamenaním na viacerých renomovaných stredoeurópskych hudobných univerzitách vo Viedni, v Grazi, Bazileji a v Bratislave.

Úvod koncertu patril premiére trojčasťovej skladby s názvom Toto bolo modré slovenského hudobného skladateľa Petra Machajdíka. Dielo, ktorého vznik z verejných zdrojov vo forme štipendia podporil Fond na podporu umenia, nabáda poslucháčov k zamysleniu sa nad environmentálnymi otázkami, predovšetkým témou znečistenia riek, morí a oceánov. Čistá voda je kľúčovým zdrojom pre mnohé hospodárske odvetvia. V dôsledku nadmerného využívania a zmeny klímy mnohé oblasti čoraz viac trpia nedostatkom vody. Zároveň ďalší tlak na tento obmedzený zdroj vytvára jeho znečisťovanie. Skladba Petra Machajdíka svojou stavbou a zvukovým bohatstvom dokonale reflektovala a zároveň zvukovo modifikovala vážnosť tematiky, ktorou sa autor v ostatnom čase intenzívne zaoberá.    

Nasledovalo nie práve najľahšie dielo maďarského hudobného skladateľa Györgya Ligetiho, ktorého meno sa nerozlučne spája s modernou vážnou hudbou 21. storočia, a síce jeho Sláčikové kvarteto č. 2 z roku 1968. V tejto skladbe pretrváva jednotná téma vo všetkých piatich jeho častiach. Táto téma však nie je melódiou alebo leitmotívom, ako by to mohol použiť predchádzajúci skladateľ na spojenie diela. Je to skôr záväzok k myšlienke textúry: niekoľko nástrojov je zapojených do jedinej textúry, v ktorej sa niekedy spájajú takmer do jednomyseľnosti, inokedy sa vzďaľujú a stávajú sa od seba výraznejšími, ale nikdy nestrácajú svoju textúrnu podobnosť. Niekedy sú zapojené len dva alebo tri hlasy, ale častejšie sú to všetky štyri nástroje. Táto „mikropolyfónna“ technika je trvalou myšlienkou diela, ktorá sa opakovane aplikuje v mnohých premenlivých atmosférach. Ligeti sa kedysi vyjadril, že práve Druhé sláčikové kvarteto je jeho najobľúbenejším dielom z tohto obdobia jeho života.

Sláčikové kvarteto e mol, op. 59 č. 2 Ludwiga van Beethovena zakončilo vyše hodinový program nedeľného podvečera. Dielo je prostredným z trojice tzv. Razumovských kvartetov, pomenovaných podľa ich objednávateľa. Pochádzajú zo stredného obdobia skladateľovho života a tvorby. Na rozdiel od predchádzajúcich Beethovenových kvartetov sa vyznačuje viditeľnou exkluzívnosťou čo do interpretačných aj poslucháčskych nárokov. 

Varga Quartett Wien zanechal svojim skvelým vystúpením plným emocionálnych kontrastov a dokonalou súhrou v ružomberskom publiku nezabudnuteľný umelecký a poslucháčsky zážitok. Ten okrem atraktívnej programovej dramaturgie večera umocnil aj výber samotného miesta podujatia, ktorým bola poprvýkrát Galéria Rozeta s niekoľkými vzácnymi obrazmi popredných súčasných slovenských výtvarníkov.

Bazala Ivánková

Foto: Šefan Ižo

Autor článku: CultureBase