Lúčime sa so slovenským muzikológom, skladateľom, vysokoškolským pedagógom, žiakom Alexandra Moyzesa a Igora Hrušovského.

Narodil sa 3. apríla 1927 v Trnave, v rokoch 1946 – 1951 študoval ma Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od 1951 do 1955 na VŠMU. V roku 1993 bol menovaný za profesora.

V rokoch 1951 až 1989 pôsobil v SAV v Bratislave ako vedecký pracovník, pedagogicky pôsobil aj na FF UK na Hudobnej vede – učil dejiny hudby a hudobnú teóriu, od roku 2001 pôsobil ako dekan Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, pôsobil aj na ďalších vysokých školách.

Komponoval pre zbor a orchester, symfonickú hudbu, hudobné skladby určené sólovým husliam, hudbu pre husle a orchester, skladby pre detské zbory a i. Je autorom odborných prác a publicistických odborných štúdií a príspevkov.

Muzikologické aktivity prof. Burlasa zahŕňajú práce zamerané na staršie i novšie dejiny slovenskej hudby, problematiku hudobnej teórie, systematických disciplín muzikológie, otázky genézy slovenskej národnej hudby, skladateľský štýl reprezentantov slovenskej hudobnej moderny (Alexandra Moyzesa, Eugena Suchoňa, Jána Cikkera a ďalších). Je autorom vyše 150 muzikologických prác, vedeckých monografií, štúdií, vysokoškolských textov, článkov, úvah, profilov.

V roku 2008 mu bol prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom udelený Pribinov kríž II. triedy. V roku 2017 dostal Cenu ministerky kultúry SR za celoživotné aktívne pôsobenie v oblasti slovenskej hudobnej kultúry s dôrazom na jeho umelecký vklad v oblasti skladateľskej tvorby, mimoriadny vedecký prínos vo sfére muzikológie a za dlhoročné pedagogické pôsobenie, ktorým spoluformoval nové generácie skladateľov a muzikológov.).

Profesor Ladislav Burlas je autorom novej hudobnej verzie štátnej slovenskej hymny, ktorá vznikla po rozdelení Československa. V apríli roku 2017 Hudobné centrum usporiadalo koncert pri príležitosti jeho 90. narodenín.

Posledné roky žil v bratislavskej Evanjelickej diakonii, no neustále, ak mal možnosť, vyhľadával hudbu, ktorá ho obklopovala celý život. V priestoroch diakonie sa pred koncertmi stretávajú aj členovia Hilaris Chamber Orchestra – profesor Burlas pravidelne chodieval na skúšky tohto orchestra, ale i ďalších súborov, ktoré tam mali nácviky. Hudba mu dávala energiu, bol neustále čulý a mimoriadne pozorný poslucháč, komornému súboru dával veľmi cenné spätné väzby ohľadom interpretácie. Mnohí členovia Hilaris pôsobia v Slovenskej filharmónii, preto s nimi rád diskutoval o hudbe, ktorá ho sprevádzala aj v posledných dňoch života. Česť jeho pamiatke!

Spracovala: redakcia mojakultura.sk