Na začiatku bol každodenný boj so sebadôverou. Do toho sa pridali neustále pochybnosti o vlastnom vzhľade, ktoré sa postupne menili na uvedomenie, že krása nie je len instagramový obal, ale je to kombinácia jedinečnosti a sebaprijatia. A práve sebaláska je najkľúčovejšou esenciou novej piesne skupi...

Na začiatku bol každodenný boj so sebadôverou. Do toho sa pridali neustále pochybnosti o vlastnom vzhľade, ktoré sa postupne menili na uvedomenie, že krása nie je len instagramový obal, ale je to kombinácia jedinečnosti a sebaprijatia. A práve sebaláska je najkľúčovejšou esenciou novej piesne skupiny Dennyiah, ktorú do pôsobivého čiernobieleho videoklipu elegantne zhmotnil Laco Rychtarik.  

Koncom minulého roku vydala skupina Dennyiah šesť trackové EP Eternal Sunshine, na ktorom sa nachádza aj pieseň Forbidden Beauty. Tá pôvodne vznikla ako gitarová skladba a k spevu mal následne pribudnúť ešte klavír.

„Chceli sme nahrať niečo veľmi jednoduché, lebo samotná krása nie je nikdy komplikovaná. Potom producent Nic Hard prišiel s ideou to ešte viac zjednodušiť a dať do piesne len jeden zvukový element v podobe sláčikového kvarteta. V skutočnosti sú to dve kvartetá zaranžované Fabiou Mantwill, ktorá sa dokonale vcítila do toho, čo sme chceli piesňou povedať,“ priblížil vznik skladby Ľuboš Šoltés.

„Forbidden Beauty je jedna z najintímnejších piesní, aké som kedy napísala. Pôvodne vznikla ako báseň. Už vo veľmi skorom veku som uverila názorom iných, že som príliš taká či onaká. Nikdy som sa nevnímala ako pekná. Trvalo mi dlhé roky dostať sa k napísaniu tejto skladby, ktorá v podstate hovorí o tom, že krása sa neskrýva v očakávaniach spoločnosti alebo v našom vzhľade. Krása je kombináciou jedinečnosti, charakteru, sebalásky a zdravého pohľadu na to, kým sme. Táto pieseň oslavuje každú nedokonalosť, t.j. každú originalitu, každú slzu preplakanú v mene pochopenia  toho, čo je skutočne dôležité i každú negatívnu myšlienku vyslanú voči sebe samej, ktorá ma nakoniec donútila pochopiť, že všetky tie nepríjemné myšlienky vlastne nie sú, a ani nikdy neboli, moje,“ opísala skladbu jej autorka Denisa „Denny“ Gajarská.

Intímna pieseň ma aj veľmi intímny videoklip, ktorého zámerom nebola sexualizácia skupiny Dennyiah, ale naopak, vo svete plnom dokonalých jedincov chcel režisér Laco Rychtarik poukázať na neretušovanú realitu a pôvab ženského tela.

„Do poslednej chvíle som si nebola istá, či chcem klip zverejniť. Presvedčilo ma však to, že keď som si predstavila ako si ho pozrie 16/17-ročné dievča, ktoré práve bojuje na prednom fronte s dokonalosťou žien na TikToku či Instagrame, možno si aspoň na tie tri minúty vydýchne a povie – veď aj ona má také, ja sa tiež nemusím hanbiť. Mojou túžbou je, aby tento klip povzbudil každú jednu dušu a telo, ktoré o sebe a svojom vzhľade pochybuje,“ želá si Denny.

Nakrúcanie videoklipu nebolo pre speváčku vôbec jednoduché. Odohrávalo sa síce v ateliéri, ale ďaleko za hranicou jej komfortnej zóny. Aj preto na pľaci mohli byť len štyria ľudia, ktorým Denny plne dôveruje.

„Cítila som strach, úzkosť, hanbu i neistotu. Ale neustále som si hovorila, že to musím aspoň skúsiť a keď to nevyjde, a ja sa naozaj nebudem cítiť komfortne s výsledkom, tak to proste nezverejníme. A to ma do značnej miery upokojovalo. Zároveň ma upokojovala aj prítomnosť režiséra Laca Rychtarika, ktorého poznám už dlhé roky a viem, že aj on je vo svojom vnútri presne taký krehký ako ja. Vedela som, že pri ňom budem v bezpečí. Laco má totiž okrem rôznych schopností jeden špeciálny dar a ten je, že vníma krásu aj tam, kde ju iní nedokážu vidieť a táto jeho charakterová črta bola mojou silnou motiváciou sa do takéhoto videoklipu vôbec pustiť,“ doplnila Denny.

Album Eternal Sunshine, ktorý okrem piesne Forbidden Beauty obsahuje aj skladby Autumn 2015, Better Off, Gold Within, Tied Up a Z oboch strán a ktorý celý zložila autorská dvojica Denisa „Denny“ Gajarská a Ľuboš Šoltés, vyšiel pred pár dňami aj na limitovanej vinylovej platni v počte 220 kusov. Tie sú dostupné len na webe skupiny Dennyiah.

Zdroj: redakciu informoval Marek Kučera, PR manažér

Autor článku: CultureBase