Wim Wenders prehlasoval, že americký rokenrol mu zachránil život a nebyť hudby, nikdy by sa nestal ani filmovým režisérom, pretože hudba mu dodávala chuť objavovať svet.

Nemecký režisér, fotograf a producent Wim Wenders sa narodil 14. augusta 1945 v Düsseldorfe v Nemecku. Patriac do generácie detí narodených počas 2. svetovej vojny či krátko po nej si z detstva pamätal najmä sutiny a električky jazdiace pomedzi zrúcané budovy. V 50. a 60. rokoch, keď nedávna minulosť Nemecka bola pre obyvateľov krajiny tabu, sa Wenders, podobne ako všetci mladí ľudia v Západnom Nemecku, utiekal k dovezenej americkej kultúre, ktorá do Európy a najmä Nemecka vo veľkom prúdila takmer bez obmedzení. 

Sám Wenders prehlasoval, že americký rokenrol mu zachránil život a nebyť hudby, nikdy by sa nestal ani filmovým režisérom, pretože hudba mu dodávala chuť objavovať svet. Americká kultúra a legendárne rockové skladby sa veľmi rýchlo stali kľúčovými zložkami Wendersovej hranej filmovej tvorby a zostali nimi prakticky až po súčasnosť. 

Po ukončení filmového štúdia v Mníchove Wenders v roku 1970 nakrútil celovečernú prvotinu Leto v meste. Snímka vznikla v prebiehajúcej ére Nového nemeckého filmu, ktorou sa mladí filmári stavali proti konvenciám vtedajšej kinematografie a vyhlásili starý film za mŕtvy. Podobne ako v ďalších krajinách Európy aj v Západnom Nemecku vzrástol záujem o umelecky náročný film. Postavy v takýchto príbehoch boli často mĺkve a zápasili s vnútornými démonmi. Hlavný hrdina filmu Leto v meste je stratený vo veľkomestách Európy. Po tom, čo bol prepustený z väzenia, cestuje a zároveň hľadá aj svoje vnútorné smerovanie. Svet sa po jeho pobyte vo väzení menil a modernizoval, zatiaľ čo on trávil celý ten čas premýšľaním. Už v debutovom filme Wenders nastolil charakteristické črty svojej budúcej tvorby - hrdina skúmajúci fyzickú aj emocionálnu cestu, poetické obrazy plné filozofických úvah, dlhé zábery často bez slov, postavy, ktoré si navzájom nerozumejú či jazdy v autách. 

V trilógii pozostávajúcej zo snímok Alica v mestách (1974), Falošný pohyb (1975), V behu času (1976) režisér čerpá z fascinácie rýdzo americkým žánrom “road movie” a bezcieľne putovanie krajinou prenáša z rozľahlej Ameriky do Európy. Hrdinovia jednotlivých filmov zápasia so samotou, nedostatkom inšpirácie či stratou životného kompasu. Vo filmoch s dôležitými otázkami a štedrou minutážou vzniká široký priestor pre divákove vlastné myšlienkové pochody. Za snímky si Wim Wenders odniesol množstvo cien, vrátane Ceny Fipresci z festivalu v Cannes za film V behu času. 

Mnohí považujú 80. roky za Wendersove vrcholné obdobie. V tomto desaťročí nakrútil medzinárodne mimoriadne úspešné filmy Paríž, Texas (1984) a Nebo nad Berlínom (1987). V prvom z nich autor stále poeticky rozvíja motívy cesty a zahalenej minulosti, aby sa o tri roky vrátil do Nemecka a nakrútil oslavovanú filmovú báseň o meste, ktoré bolo v minulom režime rozdelené múrom. V roku 1985 nakrútil dokumentárny film Tokyo-Ga, ktorým vzdal hold japonskej kinematografii a svojmu režijnému vzoru Yasujirovi Ozuovi.

Od 90. rokov Wim Wenders nepretržite nakrúca filmy v krajinách Európy aj v USA. Medzi najvýznamnejšie tituly z tohto obdobia patria Lisabonský príbeh (1994), Krajina hojnosti (2004) či Nechoď klopať na dvere (2005). V posledných rokoch bola výraznejšia Wendersova dokumentárna tvorba a záujem vzbudili najmä filmy Soľ zeme (2014) o fotografovi a svetobežníkovi Sebastiãovi Salgadovi či film Pápež František: Muž, ktorý drží slovo (2018) o myšlienkach a názoroch súčasného pápeža. 

Minulý rok však nová hraná snímka Dokonalé dni vrátila Wima Wendersa na najprestížnejšie svetové filmové festivaly. Vo filme hrá Koji Yakusho skromného upratovača verejných záchodov, ktorý dokáže nájsť krásu a šťastie v každodennosti. Wim Wenders opäť nakrútil film vo svojej typickej poetike, o osamelom hrdinovi, rokenrole a poetizovaní ľudskej existencie. Tentoraz však jeho hrdina nehľadá správnu cestu, ale už po nej s istotou kráča. 

Wim Wenders si za tento titul stihol vyslúžiť aj nomináciu na Oscara, a tak čochvíľa znova zabojuje o svoju prvú zlatú sošku v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Dokonalé dni môžete vidieť aj v slovenských kinách od 29. februára 2024.

Spracoval Matúš Trišč

Zdroj foto: Wikimedia Commons