Činohra Slovenského národného divadla pripravila na záver aktuálneho týždňa, na 6. a 7. apríla 2024, premiéru autorského textu Lukáša Brutovského pod názvom Odliv, ktorú v Štúdiu novej budovy SND aj režíruje. Lukáš Brutovský sa vracia do SND po tretí raz. S činoherným súborom spolupracoval na insce...

Činohra Slovenského národného divadla pripravila na záver aktuálneho týždňa, na 6. a 7. apríla 2024, premiéru autorského textu Lukáša Brutovského pod názvom Odliv, ktorú v Štúdiu novej budovy SND aj režíruje.

Lukáš Brutovský sa vracia do SND po tretí raz. S činoherným súborom spolupracoval na inscenácii Polnočná omša od dramatika Petra Karvaša, ktorá bola žiadaným diváckym titulom niekoľko sezón. Hollého Kubo je novým vzácnym pohľadom na slovenskú klasiku – v réžii Brutovského v repertoári od septembra 2020. Do tretice prichádza Lukáš Brutovský do SND s vlastným textom napísaným špecifickým jazykom a inscenovaným s výrazným rukopisom, ktorý predznamenali jeho hry D1 a Iokasté, ktoré zaujali odborníkov i divákov. Odliv možno považovať za isté uzatvorenie tejto trilógie.

Divadlo by malo reflektovať, čím žijeme a čo nás zaujíma. O čom nás tentoraz nabáda Brutovský uvažovať a premýšľať? Už samotný názov je výrečný – strácame to, čo by malo byť hrdosťou národa. Čo nás podnecuje k rozhodnutiu odísť, prečo, po čom túžime, prečo sa azda aj vrátime... sú to historické zlyhania, naše dejiny v čase, mechanizmus moci, vzdávame sa, hľadáme slobodu...? 

Z bulletinu z rozhovoru s autorom a režisérom k inscenácii vyberáme: „Na začiatku sme uvažovali o téme vzťahu spoločnosti k vzdelaniu, potom tu bola téma elít – a neskôr sme skončili pri odlive mozgov,“ hovorí  Lukáš Brutovský a pokračuje: „Samozrejme, že táto téma sa ma dotýka, dotýka sa každého, buď sa ťa dotýka osobne vo forme rodinnej skúsenosti, alebo sa ťa dotýka osobne v množine tvojich vlastných pull a push faktorov. Týka sa ťa aj ako člena spoločnosti, z ktorej každý piaty študent/študentka odchádza študovať do zahraničia (a koľko sa ich vráti?), ako obyvateľa krajiny, ktorej niektorí vrcholní politickí predstavitelia v podstate – viac alebo menej priamo – posielajú časť schopných ľudí preč.“

Jednoducho aj Odliv, v zmysle odlivu mozgov, by mal byť pre nás – aj v podobe sebareflexie na divadelnej scéne – istým druhom očisty. Lebo aj v tom malo umenie vždy vplyv na spoločnosť. „Odliv je typ divadelnej inscenácie, ktorá má v sebe aj dosť angažovanosti. Séria reflexií a úvah je mnoho ráz i národným sebaspytovaním či iróniou, exkurzom do histórie a jej kontextovania v prítomnosti,“ uvádza Miriam Kičiňová, riaditeľka Činohry SND.

Odliv nie je typickým dramatickým textom, nie sú to dialógy, nevystupujú tu dramatické postavy, je to „báseň, poézia v próze“ s exkurzmi a citáciami z histórie i zo súčasnosti, múdra aj ironická; ako hovorí režisér „je to literatúra, ktorá počíta s prednesom“. A práve preto, v akoby scénickom minimalizme, je pre Brutovského dôležitý herec. V brilantných výkonoch nám podstatu odkrýva sedem postáv v generačnom zastúpení Emília Vášáryová, Anna Javorková, Jana Oľhová, Barbora Andrešičová, Emil Horváth, František Kovár a Gregor Hološka „s asistenciou“ piatich študentov VŠMU. Tvorivý tím Lukáša Brutovského, autora textu, režiséra a autora hudby, tvoria jeho stáli spolupracovníci: dramaturg Miro Dacho, scénograf Juraj Poliak, kostýmová výtvarníčka Katarína Holková, pohybovú spoluprácu mal na starosti Martin Talaga a videoart Matouš Ondra.

Zdroj: TS Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND

Foto:  Jakub Jíra

Autor článku: CultureBase