Druhý koncertný večer Košickej hudobnej jari strávite v spoločnosti Slovenského komorného orchestra (SKO). S jeho umeleckým vedúcim EWALDOM DANELOM sme sa v skratke rozprávali, prečo podľa neho Dvořáka pozná svet a Bella nie je prorokom ani len doma či o silnej dávke multietnicity v Bartókovi. Narodil sa do „kotla“ mnohých národov menom Rakúsko-Uhorsko, ktorého nástupnícke štáty mali neraz elastické hranice. A tak sa kúsoček z Bartókovej slávy ujde viacerým. Aj Bratislavčanom.

Aké diela ste zvolili pre košické festivalové publikum na 23. mája v Dome umenia?

Program som navrhol ako celok, respektíve ako dve súvisiace diela plus jedno na záver. S SKO zahráme dve kvintetá, ktoré spolu súvisia – Bellovo Sláčikové kvinteto d mol a Dvořákovo Sláčikové kvinteto č. 2 G dur. Pred niekoľkými rokmi som objavil, že na skladateľskej súťaži v roku 1876 v Prahe vyhralo prvé miesto kvinteto Antonína Dvořáka, op. 77 a druhé miesto vyhralo kvinteto Bellu, práve toto, „d-molové“. Odvtedy rád ponúkam tieto diela spolu. Aj preto, že sa nám treba zamyslieť, prečo je Antonín Dvořák dnes svetoznámy Čech a Ján Levoslav Bella aj doma ledva známy Slovák. Veď ak Dvořák bol na súťaži prvý a Bella skončil druhý, nemohol byť zlým skladateľom alebo len takým lokálnym, okrajovým...

Ako podľa Vás vznikol taký priepastný rozdiel? Prečo Bellu poriadne nepoznajú ani mnohí Slováci?

Myslím si, že Bella a jeho generácia si nezaslúžili okrajovosť od režimu, ktorý nám tu vládol. V posledných rokoch je to už iné, viaceré ich diela vydali. Bellu sa snažím propagovať aj pre povedomie našincov. V Čechách ten problém nevnímam tak vypuklo.

https://mojakultura.sk/ewald-danel-muzika-je-krasna-ale-je-to-len-jedna-stranka-zo-zivota/

Prečo ste k dvojici Bella – Dvořák doladili práve Bartóka?

Na záver koncertu som chcel ešte niečo kratučké a efektné. Tie Rumunské tance sú proste geniálne, tak som si hovoril, že na koniec sa dosť hodia. Rád ich ponúkam ako skladbu aj bratislavského skladateľa.

Bratislavského?

Vždy, keď niečo hráme, snažím sa o diele a autorovi všeličo zistiť. Niekedy aj na koncertoch uvádzam, že Bartók je maďarský skladateľ narodený na území dnešného Rumunska, jeho matka bola Slovenka zo Slovenska a jeho otec mal slovenské korene. Béla prežil detstvo a dospievanie v Bratislave.

Podobné skladačky by sa dali povedať o viacerých historických osobnostiach, ktovie, čo by na ne hovorili ony (úsmev).

Podobných absurdít nájdeme v Európe veľa, Bartók je len jednou z nich. Tým, že prežil významnú časť života v Bratislave, je to pre mňa aj bratislavský skladateľ. Preto na záver Bartók ako pozdrav z Bratislavy (úsmev).

Zdroj: Zhovárala sa Lucia Tomalová, PR manažérka Štátnej filharmónie Košice