Ladislav Chudík oslávil v roku 2014 úctyhodných deväťdesiat rokov a posledný raz stál na javisku Činohry SND v legendárnej Tančiarni. V tom istom roku uplynulo sedemdesiat rokov od jeho vstupu do Slovenského národného divadla, ktorému zostal verný celú profesionálnu kariéru. Ladislav Chudík patril...

Ladislav Chudík oslávil v roku 2014 úctyhodných deväťdesiat rokov a posledný raz stál na javisku Činohry SND v legendárnej Tančiarni. V tom istom roku uplynulo sedemdesiat rokov od jeho vstupu do Slovenského národného divadla, ktorému zostal verný celú profesionálnu kariéru. Ladislav Chudík patril medzi druhú zakladateľskú generáciu slovenského profesionálneho divadla. Narodil sa 27. mája 1924 v Hronci.

Na javisko SND vstúpil roku 1944. Začínal pod vedením režisérov Jána Jamnického, Karola L. Zachara a Jozefa Budského, ktorý sa na formovaní jeho hereckého umenia podieľal zásadnou mierou. O pár rokov odišiel na Novú scénu Národného divadla, kde triumfálne debutoval ako Petruccio v inscenácii Skrotenie zlej ženy. Po piatich rokoch sa vrátil na domovskú scénu, do Činohry SND.

„Stal sa predovšetkým predstaviteľom mužov racionálnej letory, rolí vodcovského naturelu, osobností nezlomného charakteru, tlmočníkom hlbokých sond do nejednoznačnosti ľudskej polarity, ale i hercom komediálneho nadhľadu a konzervačnej žoviálnosti,“ uvádza teatrológ Karol Mišovic.

Jeho kreácie Krečeta v Kornijčukovom Chirurgovi Platonovi Krečetovi (1954), Maršála v Čapkovej Bielej nemoci (1958), Quentina v Millerovej dráme Po páde (1964), Tomka v Bukovčanovej hre Kým kohút nezaspieva (1969), Herodesa vo Hviezdoslavovom Herodesovi a Herodias (1970), Al Lewisa v Simonových Zlatých chlapcoch (1974), Mefista vo Valéryho Mojom Faustovi (1980), Gajeva v Čechovovom Višňovom sade (1995) či Vrchného čašníka v Tančiarni (2001) patria k emblémom vo vyše storočnej histórii slovenského herectva.

Pri rozlúčke s majstrom Ladislavom Chudíkom, zomrel 29. júna 2015, v SND vyzdvihli, že bol prvým slovenským hercom, ktorý „objavil“ a priniesol na javisko i pred kameru herectvo „bytia“, čím položil základný kameň moderného slovenského herectva. Herectva, v ktorom herec „nehral, ale bol“, herectva, ktoré je charakteristické predovšetkým civilným prejavom a autenticitou.

Herec, pedagóg, aristokrat ducha Ladislav Chudík svojou čestnosťou, pracovitosťou a charakterom sa stal jednou z najvýznamnejších umeleckých a morálnych autorít uplynulých desaťročí. Stal sa symbolom ľudskosti a občianskej statočnosti.

V novej budove SND je sprístupnená výstava, ktorú pripravilo SND a Divadelný ústav v koncepcii Ľubice Krenovej.

SND súčasne pozýva do Modrého salóna na Hommage à Ladislav Chudík vo štvrtok 23. 5. 2024 o 17.30 h. "Majstrovstvo Ladislava Chudíka si pripomenieme archívnym záznamom inscenácie drámy Luigiho Pirandella Henrich IV. z roku 1970 v réžii Petra Mikulíka," uviedla Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND. Okrem Chudíka v nej účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva – Mária Prechovská, Božidara Turzonovová, Elo Romančík, Viliam Záborský, Dušan Jamrich a ďalší.

Večerom bude sprevádzať teatrológ Karol Mišovic z Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV.

Zdroj: TS Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND

Foto: titulná: Jana Nemčoková

Autor článku: CultureBase