V kinách teraz môžeme vidieť dokumentárny portrét legendárnej českej filmovej a divadelnej herečky Ivy Janžurovej. Film o herečkinom živote nakrútila jej dcéra, režisérka Theodora Remundová.

“Počínanie mojej dcéry ako dokumentaristky mám rada a teší ma, že ho môžem sledovať. Baví ma nahliadať do jej práce, do toho ako kombinuje informácie o mne s oživením minulosti,” hovorí o práci svojej dcéry herečka Iva Janžurová a dodáva: “Theodora niekedy pôsobí dojmom, že je ako čerstvo narodený baránok, ale vie byť aj tvrdá.”

Režisérka sa rozhodla nakrútiť úprimný film, ktorý odhaľuje trinástu komnatu herečky Janžurovej, predstavuje ju v intímnych momentoch pri prezeraní súkromnej korešpondencie, zachytáva ju vo chvíľach, kedy ani sama herečka netušila, že bude snímaná kamerou. Osobná výpoveď a spomienky sa tak dostávajú ešte bližšie k divákovi. 

“Mali sme odozvy od divákov, podľa ktorých som voči mame krutá. Je len na nich, ako to vezmú. Je zaujímavé, ako film pôsobí na každého inak. Vzťah matky a dcéry je v tomto filme predmetom akéhosi vysporiadania sa s vlastnou situáciou u každej diváčky či diváka. Premietajú si do toho svoje vlastné zážitky. Nechcem byť krutá, iba sa snažím priblížiť autenticite,” hovorí režisérka filmu Theodora Remundová.

Herečka Iva Janžurová sa na tlačovej konferencii v Bratislave vyjadrila aj k svojim pocitom z nakrúcania: “Mohla som si byť dopredu istá, že to nebude žiadna stavba mramorovej sochy. Verila som, že to môže byť zaujímavý a pochopiteľný pohľad na človeka, nie na sochu slávy. Divák je rád, keď vidí, že aj zdanlivo nedotknuteľné osobnosti majú svoje ľudské príbehy.”

Snímka mapuje nielen herečkin život a jej umeleckú činnosť pred kamerami a na divadelných doskách, ale aj zásadné spoločenské udalosti, ktorých sa Iva Janžurová priamo alebo nepriamo počas života zúčastnila. Či už ide o stretnutie s Alexandrom Dubčekom, alebo článok o smrti Jana Palacha, ktorý Janžurova napísala. 

“Československá história je neoddeliteľnou súčasťou nás všetkých. Nechceli sme sa vyhnúť veľkým dejinám. Aj keď by sa niektorí z nás od toho možno chceli odstrihnúť, stále je pre nás história dôležitá,” vysvetľuje režisérka Remundová.

Observačné aj inscenované časti filmu sú prerývané ukážkami z filmových diel a divadelných inscenácií, v ktorých Iva Janžurová účinkovala. Do veľkej miery však ide o diela, aké si televízny divák hneď tak nevybaví. Práve pri filme Janžurka máme možnosť vidieť bohatosť herečkinej kariéry, ktorá kvôli reprízam najslávnejších filmových klasík často nevyniká. 

Pôvod názvu filmu vysvetľuje režisérka takto: “K názvu Janžurka, ktorý sa z ničoho nič objavil, sme si spolu so strihačom Jakubom Hejnom najprv museli hľadať cestu. Film sa mal pôvodne volať Šťastné dni. Keď sme sa do strihu ponárali stále hlbšie, názov Janžurka sa mi dostal do inej polohy a začalo mi to pripadať správne. Je to oslovenie, ktoré ľudia používajú viac človeku za chrbtom, než aby ho vyslovili priamo pred ním.”

Herečka sama tvrdí, že na prezývku si počas života rýchlo zvykla.

Film Janžurka mal svoju svetovú premiéru na filmovom festivale v Karlových Varoch. V slovenských kinách je od 3. októbra 2024.

Matúš Trišč

Zdroj foto: ASFK