Počas tohto víkendu obohatí repertoár Činohry SND dráma Krvavá svadba, ktorej autorom je jeden z najväčších básnikov a dramatikov nielen španielskej literatúry minulého storočia Federico García Lorca.

Lorca – to sú predovšetkým tri tragédie Bodas de sangre, Yerma a La casa de Bernarda Alba, teda Krvavá svadba, Plánka a Dom Bernardy Alby. Krvavú svadbu napísal v roku 1933. Vo vzrušujúcej dráme akoby sme cítili horúcu atmosféru Andalúzie, juhu Španielska, odkiaľ Lorca pochádzal, tlejúcu vášeň, ktorá sa túži prejaviť aj za cenu najvyššiu, pomstu. V jednej zo štúdií sa stretávame aj s takouto charakteristikou tejto drámy: „Skrýva v sebe túžbu po pomste, ktorá je nesmrteľná, odpustenie, ktoré je nemožné, tragédiu, ktorá je nevyhnutná“.

Leonardo unesie v deň svadby nevestu, svoju bývalú lásku. Alebo skôr ona utečie od ženícha? Mladým nezáleží na vzťahoch ich rodín, na tom, že rodina ženícha a Leonardova sú dlhé roky znepriatelené. Láska, príťažlivosť je silnejšia, dráma je neodvratná, kráča v ústrety smrti. Napokon, to je jedna z tém, ktoré Lorca často varíruje vo svojich dielach – téma lásky a smrti, smrti aj ako tajomstva. Zaujímajú ho aj výrazné ženské hrdinky a už v tridsiatych rokoch minulého storočia otvoril témy emancipácie, slobody, identity a ženskej roly v spoločnosti.

„Divadlo je jedným z najúčinnejších a najužitočnejších nástrojov kultivovanosti krajiny, je barometrom, ktorý ukazuje, odráža jej veľkosť alebo jej úpadok,“ definoval umelec svoj záujem i dôležitosť divadla. Federico García Lorca pochádzal zo zámožnej andalúzskej statkárskej rodiny, jeho matka bola učiteľka. Hoci sa venoval štúdiu práva a filozofie, jeho orientáciu na múzy – umenie a kultúru – ovplyvnilo prostredie Madridu, kam prišiel do študentského mestečka Residencia de Estudiantes vybudovaného podľa vzoru univerzít v Oxforde či Cambridgei. V tom čase založil Lorca aj preslávený študentský divadelný súbor La Barracca, s ktorým putoval po španielskom vidieku s neskrývaným temperamentom a vlastnosťou, ktorú u mladého študenta vybadal jeho profesor, a to entuziazmus. Madrid a aj Residencia mala celoeurópsky dosah, v tom čase sa v Madride stretávali osobnosti ako Paul Claudel, Marie Curie-Sklodowská, Le Corbusier, Maurice Ravel a ďalšie. Život a tvorbu Federica však ovplyvnili predovšetkým filmár Luis Buñuel a výtvarník Salvador Dalí.

Federico García Lorca (1898 – 1936) žil relatívne krátko, ale za necelé dve desiatky tvorivých rokov obohatil nielen španielsku, ale aj svetovú kultúru o vzácne diela. Sám sa stal symbolom; jeho život plný zvratov je vhodnou témou na divadelné či filmové spracovanie. Po vypuknutí Francovho povstania v Španielsku bol Lorca pre svoje republikánske zmýšľanie v roku 1936 popravený.

Z tvorby Federica Garcíu Lorcu uviedol činoherný súbor SND počas svojej existencie drámu Dom Bernardy Alby v roku 1957 a Krvavú svadbu v roku 1987. Za päť rokov v repertoári mala inscenácia v réžii Jozefa Bednárika takmer 100 repríz. Diela autorov Pyrenejského polostrova nie sú častými hosťami na našich divadelných scénach. Činohra Slovenského národného divadla uviedla v uplynulej sezóne komédiu Lopeho de Vega Blázni z Valencie plnú delikátneho dôvtipu, ku ktorej teraz pribudne dráma Krvavá svadba. 

Krvavá svadba – dráma o láske, ale aj o cti, dráma s veľkou mierou snovosti, o túžbe odpustiť, sa vracia na našu prvú scénu po vyše troch desaťročiach v réžii Jána Luterána a dramaturgii Miriam Kičiňovej. Na scéne a v kostýmoch Alžbety Kutliakovej sa v hlavných úlohách predstavia Anna Javorková, Anežka Petrová, Jana Oľhová, Zuzana Porubjaková, Martin Šalacha, Roman Poláčik, František Kovár a Michal Noga. 

Premiéry Lorcovej drámy Krvavá svadba sú 9. a 10. novembra v Činohre SND.

Zdroj: Izabela Pažítková

Foto: Krvavá svadba. Robert Tappert.