Prinášame vám výber najlepších slovenských filmov, aké sme za uplynulý rok 2024 mali možnosť vidieť v našich kinách. Do rebríčka sme zaradili aj filmy nakrútené v koprodukcii, na ktorých vzniku sa významne podieľali slovenskí tvorcovia a producenti.

5. Ema a smrtihlav

Historická dráma Ema a smrtihlav vznikla podľa príbehu spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka, no napokon ju režírovala úspešná slovenská režisérka Iveta Grófová, ktorá si v minulosti odniesla Krištáľového medveďa z festivalu Berlinale. Dej filmu Ema a smrtihlav sa odohráva v období holokaustu, kedy vdova Marika schováva v stodole židovského chlapca pred gardistami a nacistami. 

Mimoriadne citlivý prístup tvorkýň a tvorcov v sebe mieša jemné pokusy o experiment a psychologický ponor do pocitov vojnových obetí. V prvom rade však ide o vojnovú drámu zobrazujúcu našu národnú tragédiu bez surovosti, ale stále pútavo a uhrančivo. 

4. MIKI

Prvú časť veľkolepého príbehu o Mikulášovi Černákovi sme mohli vidieť v lete roku 2024. Film vzbudil patričné kontroverzie a svoje obecenstvo dokázal rozdeliť na priaznivcov aj odporcov. Faktom však zostáva, že dielo režiséra Jakuba Kronera a scenáristu Mira Šifru dosahuje kvality veľkofilmu, na aké by sme si v rámci slovenskej produkcie veľmi radi zvykli. Množstvo skvelých hercov, príbehových zvratov aj brutálnych scén, k tomu poriadna retro estetika, dráma a humor. MIKI je plnohodnotnou gangsterkou, ktorá dokazuje kvality slovenských filmárov na svetovej úrovni. Nech už len dorazí to pokračovanie! 

3. Zenit

Keď už je reč o svetových kvalitách, z jedného slovenského filmu dostali strach aj tie najväčšie filmové festivaly na svete. Režisér György Kristóf nakrútil experimentálny tanečný film Zenit, na ktorom spolupracovali umelci z celej Európy. Výsledná snímka sa nepodobá na nič, čo sme doteraz mohli v slovenskej dlhometrážnej tvorbe vidieť. Podľa slov režiséra, filmu niet páru ani vo svete. Ak ste snímku zastihli minulý rok v kine, možno mi dáte za pravdu, že šlo o netradičný umelecký zážitok, ktorý nebol vyvolaný dialógmi či príbehovými zvratmi, ale čímsi naozaj netradičným - tancom, pohybom a temnou atmosférou. 

2. Free the chickens

Druhé miesto v tomto rebríčku obsadil netradične krátkometrážny animovaný film Free the chickens od Matúša Vizára, ktorý sme v kine mohli vidieť ako predfilm k dlhometrážnej americkej snímke Krv na perách. Animátor Matúš Vizár vytvoril satirické a mimoriadne vtipné dielo, plné premyslených gagov a komických situácií, akých je vo filme neúrekom aj napriek jeho skromnejšej dĺžke. 

O filme zaoberajúcom sa oslobodzovaním zvierat a aktivizmom proti ich zabíjaniu autor povedal: “Chcel som spracovať tému utrpenia zvierat inak, než ako som na to zvyknutý z ´vegánskych dielní´. Nie preto, že by som sa chcel vymedziť voči typickému, jednoduchému morálnemu apelu, ale preto, že reprezentácia tejto témy si podľa mňa zaslúži rozmanitosť a dramatizáciu.”

1. Vlny

O celovečernom debute Jiřího Mádla ste minulý rok určite počuli. Na Slovensku a v Česku už Vlny videlo viac ako milión divákov a celé týždne sa film držal na prvom mieste návštevnosti kín. Režisér dokázal tému okupácie a slobody tlače sprostredkovať nielen pamätníkom, ale aj mladším divákom a diváčkam. Pridajte si k tomu skvelé výkony hereckých matadorov z oboch krajín, pútavý a napínavý príbeh, svieži režijný štýl a niet divu, že vznikol jeden z najlepších filmov roka. 

https://mojakultura.sk/najlepsie-filmy-roku-2024/

Bonus: Redakcia

Nielen Vlny, ale aj ďalší film z novinárskeho prostredia vznikol s pomocou Slovenskej produkcie. Nakrúcanie ukrajinskej komediálnej drámy s názvom Redakcia začalo ešte pred ruskou inváziou, no film musel byť kvôli vojne dokončený na Slovensku. 

Dej je spojený s poetickým chaosom a avantgardnými prvkami, ktoré autor Roman Bondarčuk využíva na vytvorenie hravého a satirického príbehu. Redakcia je zábavná, aj keď sa zaoberá vážnou témou, akou je mediálny chaos a politická propaganda. Film sa vysmieva z manipulácie informácií a politikov, ktorí využívajú sociálne siete na získanie voličov. Režijný štýl pripomína filmy Roya Andersona, kde humor vzniká z absurdných situácií a statických záberov. Tento film do značnej miery pracuje so snovými prvkami, hoci vychádza zo smutnej reality, ktorá vážne ovplyvnila aj produkciu samotnej snímky. Výsledok však stojí za to vidieť. 

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

Spracoval: Matúš Trišč