Bratislava má bohatú tradíciu koncertného a kaviarenského života. Tieto dva svety sa často prepájali a tvorili tak typickú atmosféru mesta. Skupina Stollwerck sa pomenovala po známej miestnej továrni na cukrovinky a nahrala svoj debutový album inšpirovaný legendárnou kaviarňou Štefánka. Autorom h...

Bratislava má bohatú tradíciu koncertného a kaviarenského života. Tieto dva svety sa často prepájali a tvorili tak typickú atmosféru mesta. Skupina Stollwerck sa pomenovala po známej miestnej továrni na cukrovinky a nahrala svoj debutový album inšpirovaný legendárnou kaviarňou Štefánka. Autorom hudby a textov je jej bývalý  hlavný čašník Imrich Hrín.

Album vznikol na popud Bohuša Hrína, syna Imrich Hrína, ktorý bol hlavným čašníkom v kaviarni Štefánka v Bratislave v období konca šesťdesiatych rokov 20. storočia. Imrich Hrín sa počas svojich učňovských rokoch v Kladne pri Prahe nadchol pre hudbu, obľúbil si hru na husle. Neskôr, pod vplyvom rôznych životných skúseností a zážitkov začal skladať piesne. Písal hudbu aj texty.  Pesničky hrával najmä v súkromí, v rodinnom okruhu. Syn Bohuš spomína na svojho otca takto:

„Otec sa usadil v Bratislave a pracoval v mnohých jej podnikoch a kaviarňach. Najšťastnejší bol však doma, kde si vyhrával na husle a skladal piesne. O Štefánke, o Bratislave, o ženách, o nás, o synovi v emigrácii v Paríži. Tvoril ich prevažne v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch. Niektoré z nich si v Štefánke aj zaspieval so sprievodom slávnej kapely Farkašovci. Dlho ležali v šuplíku, hrával som si ich iba pre vlastné potešenie.“

Hrínove autorské skladby  prearanžoval František Báleš, ktorý má bohaté skúsenosti so spracovaním a zhudobnením textov. Projekt  nahrala skupina Stollwerck, ktorá sa svojim názvom po starej fabrike na cukrovinky odvoláva na kultúrnu tradíciu a odkaz Bratislavy. Zhudobnené texty  Imricha Hrína o láske, ženách a clivom, no aj veselom pocite zo života hudobníci prevtelili do špecifickej kaviarenskej  atmosféry.  Ako výrazové prostriedky mestského folklóru sa využíva baladický štýl, swing ale i slovenské tango alebo pochodová hudba typické pre širší bratislavský región.

Piesne zo Štefánky sú nostalgickou spomienkou na časy spoločenského kaviarenského života  polovice minulého storočia. Poslucháč sa môže „zadumať“ pri šálke kávy alebo sa roztancovať pri pohári vína.

Album credits:

Miloš Stančík – spev, pískanie

František Báleš – klavír, akordeón, fender rhodes, aranžmány

Erik Rothenstein – altový/barytónový saxofón, klarinet, priečna flauta

Vlado Máčaj – kontrabas

Jano Oriško – bicie nástroje

Dominik Báleš – gitara

Erik Rothenstein – výkonný producent

Miloš Stančík – grafické spracovanie

Ján Oriško – audio inžinier

Zdroj: TS redakciu informoval Erik Rothenstein

Autor článku: CultureBase