Letný filmový festival 4 živly, ktorý sa každoročne koná v Banskej Štiavnici, uvádza v programe aj filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Ich výber vždy zodpovedá téme ročníka, tento rok je ňou Radosť. Aktuálny 27. ročník podujatia sa v banskom meste uskutoční v termíne od 6. do 10....

Letný filmový festival 4 živly, ktorý sa každoročne koná v Banskej Štiavnici, uvádza v programe aj filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Ich výber vždy zodpovedá téme ročníka, tento rok je ňou Radosť. Aktuálny 27. ročník podujatia sa v banskom meste uskutoční v termíne od 6. do 10. augusta.

„Pravidelnou súčasťou Letného festivalu 4 živly je aj pásmo krátkych filmov z archívu Slovenského filmového ústavu. Tento rok sa festival bude niesť v znamení radosti, ktorej sme podriadili aj výber filmov, samozrejme, s ohľadom na rôznorodé podoby a prejavy radosti,“ hovorí filmová historička a teoretička Eva Filová, tohtoročná umelecká riaditeľka Letného filmového festivalu 4 živly, ktorá každoročne stojí za výberom filmov zo zbierok SFÚ. „Z archívu SFÚ som tentoraz vybrala dlhometrážny dokument Čas, ktorý žijeme z roku 1968, ktorý je esenciou doby a prelomových historických udalostí, vyplynuli z tzv. Pražskej jari.“ Ide o dokumentárny film o obrodnom procese v Československu v roku 1968. Za touto sugestívnou výpoveďou o spoločnosti, defilé politikov, jednoduchých ľudí a záznamom historických udalostí od zimy 1967 do leta 1968 stoja režiséri Ivan Hušťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek a Jaroslav Pogran.

https://mojakultura.sk/dalsi-rocnik-filmoveho-festivalu-4-zivly-prinesie-do-banskej-stiavnice-radost/

„Nie je to radostný film v zmysle ‚huráoptimizmu‘ a šťastných zajtrajškov, ale napriek tomu zaznamenáva nadšenie ľudí zo spoločensko-politického vývoja. Nadšenie sa neprejavuje úsmevmi a piesňou na perách, hoci piesne v podaní Paľa Hammela a skupiny Prúdy tam znejú a fungujú ako intermezzo medzi jednotlivými tematickými blokmi, ale prejavuje sa cez autentickosť výpovedí, cez nebojácne pomenovanie problémov a ich vinníkov, cez zdravý hnev voči bezpráviu a zlu, ktoré sa v spoločnosti dialo. Lebo obroda spoločnosti sa nemôže uskutočniť bez potrebnej sebareflexie,“ približuje Eva Filová film, ktorý má čo povedať aj dnes. „Myslím si, že rovnaké nadšenie zdieľal aj autorský kolektív režisérov a kameramanov a ďalších pracovníkov a pracovníčok Krátkeho filmu, keďže vytvorili dielo, ktoré je emočne aj výpovedne silné a nadčasové, a ktoré podnecuje uvažovanie aj nad prítomnosťou.“

Film Čas, ktorý žijeme sa premietne v pásme nazvanom Čas nádejí, čas radostí spolu s televíznym dokumentárnym filmom Dušana Hanáka Deň radosti (1972). Film vznikol počas happeningu Deň radostí – Keby všetky vlaky sveta... výtvarníka Alexa Mlynarčíka v Zakamennom na počesť starého vlaku Gondkuláku a jeho poslednej cesty oravskou lesnou železnicou. Udalosť, na ktorej participovali mladí umelci neoficiálnej scény a ich priatelia, železničiari a miestni obyvatelia, sprevádzali spontánne umelecké akcie, hudobné a tanečné improvizácie. Hanák nedokumentuje udalosť, ale vyberá z nej fragmenty, ktoré dopĺňa anketami, inscenovanými zábermi a rôznorodým nájdeným materiálom, z ktorého vytvára bohatú koláž založenú na voľných asociáciách a zvukovo-obrazovom kontrapunkte. 

Zo zbierok Slovenského filmového ústavu pochádza aj otvárací film festivalu Slávnosť v botanickej záhrade (1969) režiséra Ela Havettu – farebná feéria o potrebe zázraku v ľudskom živote, ktorý bol do novembrovej revolúcie 1989 v komunistickom trezore a nesmel sa premietať. Festival uvádza film ako karnevalový, chaotický, zábavný a anarchistický príspevok Ela Havettu k československej novej vlne. Eva Filová upresňuje, že „festival rovnako ako minulý rok odštartujeme v kultúrno-turistickom centre Hájovňa, a to filmom Ela Havettu z roku 1969, ktorý výborne zapadne práve do tohto príjemného exteriérového prostredia nad Banskou Štiavnicou, v sedle Červená studňa, kde sa budú diať aj ďalšie sprievodné podujatia“.

Podľa Filovej je pre oba filmy zo SFÚ – Čas, ktorý žijeme a Slávnosť v botanickej záhrade „dôležitý koncept slobody, a to jednak v zmysle ľudských práv, a jednak v zmysle kreativity, autorskej licencie. Slávnosť v botanickej záhrade sa pripravovala v období zrušenej cenzúry a dokončená bola na začiatku normalizácie. Navzdory meniacej sa realite je to dielo nabité pozitívnou energiou, živelným temperamentom, bujnou fantáziou. Je to dielo slobodné a pre tých, ktorí si slobodu nectia, dielo problematické. Analógia so súčasnosťou je čisto-nečisto náhodná.“ V nadväznosti na uvedenie Havettovho filmu na úvod festivalu 4 živly je na jeho záverečný deň pripravená komentovaná prehliadka Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici.

Viac informácií o 27. letnom filmovom festivale 4 živly nájdete na tomto odkaze.

Zdroj: TS Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ

Zdroj foto: Slovenský filmový ústav

Autor článku: CultureBase