Čo sa stane, keď sa človek prispôsobí skupine skôr, ako si všimne, kto udáva jej rytmus? Košická inscenácia Každý deň odvahu hľadá odpoveď v pohybe jednotlivca a davu. Tanečníci menia tempo, vytvárajú spoločné obrazy a ocitajú sa pod vplyvom postáv manipulátorov. Sloboda sa v tomto javiskovom svete nevytráca jedným rozhodnutím. Ustupuje cez sériu malých súhlasov, pohodlných prispôsobení a chvíľ, keď je ľahšie neodporovať.

Balet Národného divadla Košice uvedie dielo v Historickej budove v utorok 20. októbra 2026 o 19.00 a v stredu 21. októbra o 10.00. Inscenácia mala premiéru 1. marca 2024. Októbrové termíny sú reprízami diela, ktoré sa vracia k otázke nastolenej Ondrejom Šothom už pred viac než tromi desaťročiami: ako si zachovať vlastný úsudok v spoločnosti, ktorá sa usiluje myslieť a konať za nás?

O Š

Profil

Ondrej Šoth

1960

Divadelný režisér, choreograf, pedagóg

Narodil sa 23. januára 1960 v BardejoveChoreografická činnosť 1983C. Orff: Carmina burana – Štátne divadlo Košice 1984 Szelepcsényi: Tri horehronské – Pražský komorní balet P. Šmoka 1985V. Godár: Orbis Pictus – Národní...

Zobraziť profil →

Jedna téma, tri odlišné obdobia

Prvá Zvláštna radosť žiť vznikla v Balete Slovenského národného divadla v roku 1990. Šoth na nej spolupracoval so skladateľom Michalom Pavlíčkom a reagoval na demagógiu, manipuláciu a skúsenosť spoločnosti, ktorá si nanovo pomenúvala slobodu. Divadelný ústav ju vo svojej Zlatej kolekcii zaraďuje medzi významné inscenácie slovenského profesionálneho divadla.

V roku 2002 sa tvorcovia k látke vrátili v Košiciach druhým dielom. To už vznikalo po inej spoločenskej skúsenosti: po rokoch, v ktorých sa sloboda stala každodennou skutočnosťou a bolo možné sledovať aj jej napätia a zlyhania. Tretí diel z roku 2024 preto nie je pokračovaním deja, na ktorý by divák potreboval poznať predchádzajúce časti. Je ďalším pohľadom na otázku, ktorú tvorcovia skúšajú v meniacich sa podmienkach.

Šoth v archívnom rozhovore pre náš portál vysvetľoval, že pri najnovšej inscenácii ho zaujímal predovšetkým priestor, ktorý manipulácii otvorili informačné technológie, sociálne siete a mobilné telefóny. Je to jeho pomenovanie východiska diela, nie tvrdenie, že každé používanie technológie nevyhnutne vedie k manipulácii. Balet sa zameriava na chvíľu, keď človek prestane skúmať, odkiaľ prichádzajú obrazy a postoje, ktoré prijíma za vlastné.

Článok Ondrej Šoth: Súboj medzi láskou a nenávisťou alebo pravdou a manipuláciou bude existovať vždy 13. februára 2025

Nedávno oslávil narodeniny Ondrej Šoth, generálny riaditeľ Národného divadla Košice. Porozprávali sme sa o jeho ostatnej inscenácii – Každý deň odvahu (Zvláštna radosť žiť III).

Čítať článok →

Práve preto má zmysel uvádzať toto dielo aj dva roky po premiére. Jeho historická línia upozorňuje na rozpoznateľné podoby nátlaku, súčasná línia na menej nápadné mechanizmy pozornosti a príslušnosti k skupine. Medzi nimi leží otázka, či môže byť jednotlivec slobodný len preto, že má na výber veľa hlasov, obrazov a informácií.

Ako vyzerá manipulácia bez vysvetľujúceho dialógu

Autormi libreta sú Ondrej Šoth a Zuzana Mistríková. Šoth vytvoril réžiu, choreografiu, hudobnú dramaturgiu a svetelný dizajn; Mistríková sa postarala o dramaturgiu. Scénu navrhol Juraj Fábry a kostýmy Andrej Sukhanov. Dielo teda nestavia na hovorených argumentoch, ale na vzťahoch tiel v priestore, na zmene obrazu a na rytme, ktorému sa tanečníci podrobujú alebo z neho vystupujú. Trojica manipulátorov zasahuje do diania jednotlivcov i zboru. Proti nim stoja Viera, Nádej a Láska, stvárnené mužskými aj ženskými postavami. Nejde o postavy psychologickej drámy s podrobnými životopismi. Sú to sily, medzi ktorými sa predstavenie pohybuje: možnosť ovládať druhých a možnosť obnoviť vzťah k nim.

Recenzia Zuzany Vachovej zachytáva, že sa predstavenie začína ešte pred zdvihnutím opony. Medzi divákmi sa pohybujú účinkujúci a pózujú pri fotografovaní mobilom. V tom istom priestore sedia traja tanečníci v bielom, ktorí neskôr vstúpia do deja ako Viera, Nádej a Láska. Úvod tak stavia vedľa seba každodenný reflex zaznamenávať vlastnú prítomnosť a postavy, ktoré budú hľadať spôsob, ako sa vymaniť spod cudzieho vplyvu.

Článok Keď tanečné divadlo prináša odvahu a nádej 14. marca 2024

Tretia inscenácia Zvláštna radosť žiť režiséra a choreografa Ondreja Šotha a libretistky a dramaturgičky Zuzany Mistríkovej je čitateľná a zrozumiteľná. Dotýka sa všetkých nás – je reflexiou súčasnej doby. Ak ste ju ešte...

Čítať článok →

Šoth v rozhovore potvrdil, že postavy Viery, Nádeje a Lásky na začiatku sedia medzi divákmi. Tým ich umiestňuje do sveta publika skôr, než vstúpia do javiskového konfliktu. Je to podstatná režijná voľba: hodnoty, o ktorých inscenácia hovorí, nemajú prísť ako hotové riešenie odniekiaľ zvonka. Ich miesto v hľadisku zároveň pripomína, že diváci stoja pred rovnakou otázkou ako postavy na javisku. Vachová upozorňuje na rozdiel medzi oboma dejstvami. V prvom sleduje zbor pod vplyvom manipulátorov, zatiaľ čo druhé sústreďuje pozornosť na trojicu mužských postáv, ku ktorým sa pridajú ženské náprotivky. Z javiskového zápasu jednotlivca s davom sa tak stávajú aj stretnutia dvojíc. Recenzentka vyzdvihuje práve ich spoločné tanečné výstupy a súhru účinkujúcich.

Skupinové scény recenzia opisuje cez zmenu rytmu: tanečníci sa postupne prispôsobujú tempu, ktoré nastoľujú manipulátori. Zo súhry môže vyrásť tlak na jednotné správanie. V jej čítaní však spoločné výstupy nezatieňujú postavy Viery, Nádeje a Lásky; zostávajú rozpoznateľné aj uprostred početného ansámblu. Takýto pohľad približuje inscenáciu ako tanečné divadlo, v ktorom možno sledovať súčasne dav aj odpor voči jeho pohybu.

Aj hudba pracuje so zmenou perspektívy. Na rozdiel od prvého dielu, pre ktorý Pavlíček zložil pôvodnú hudbu, v tretej inscenácii Šoth zostavil hudobnú dramaturgiu z vybraných skladieb. Vachová opisuje prechod od známych popových rytmov, pri ktorých sa zbor zosúlaďuje, k tlmenejšej hudbe sprevádzajúcej sólistické a párové scény druhého dejstva. Hudba teda neurčuje len náladu; pomáha rozlišovať medzi tlakom skupiny a priestorom, v ktorom sa znovu ukáže jednotlivec.

Táto kombinácia zároveň vysvetľuje, prečo autori siahli po veľkom ansámbli. Pri téme manipulácie má zbor inú úlohu než pri príbehu sústredenom na virtuozitu jedného sólistu. Dá sa na ňom vidieť, ako spoločný pohyb vzniká, rozpadá sa a môže sa zmeniť na podrobenie. Na Fábryho kovovej konštrukcii majú manipulátori vyvýšené miesto, odkiaľ sledujú a ovplyvňujú dianie. Vachová si všimla aj premenu kostýmov zboru na sivý, jednotný odev a kovové rámy, ktoré v druhom dejstve vytvárajú obraz izolácie. Scéna tak spája veľký obraz kontrolovaného davu s uzavretým priestorom jednotlivých postáv.

Čo znamená mať odvahu mimo veľkých gest

Názov môže zvádzať k očakávaniu príbehu o výnimočnom hrdinstve. Inscenácia však skúma aj oveľa všednejší rozmer odvahy: spochybniť predstavu, ktorá sa zdá samozrejmá, alebo sa nezriecť dôstojnosti druhého človeka, keď to nie je pohodlné. Tvorcovia spájajú slobodu so zodpovednosťou za vlastné rozhodnutia a ich dôsledky. Viera, nádej a láska preto nie sú len utešujúcimi heslami na konci ťažkého rozprávania. Na javisku získavajú podobu aktérov, ktorí môžu zmeniť usporiadanie skupiny. Vachová číta záver ako nádej, ktorú vzápätí spochybní návrat k východiskovej situácii. Zmieňuje aj prítomnosť detí: ukazujú, že správanie dospelých sleduje ďalšia generácia. Jej interpretácia ponecháva otvorenú otázku, ako dlho môže priaznivý obrat vydržať.

Pre diváka, ktorý bežne nechodí na balet, môže byť Každý deň odvahu vstupom do tanečného divadla s jasne čitateľnou spoločenskou témou. Počíta však so sústredením na obrazy, hudbu a pohyb; nevedie diváka slovným vysvetlením každej situácie. Tí, ktorí poznajú skoršie Šothove diela, v ňom zasa môžu sledovať, ako sa jeho dlhodobá téma zmenila v prostredí, v ktorom človek prijíma množstvo impulzov takmer bez prestávky.

Odlišné je aj tempo, v akom sa k divákovi dostáva význam. Pri hovorenom divadle môže postava pomenovať svoj nesúhlas alebo vysvetliť, prečo zmenila názor. Tu sa podobný zlom ukazuje v pohybe tela, v odstúpení zo skupiny alebo v návrate medzi ostatných. Divák má možnosť čítať jeden obraz viacerými spôsobmi a zároveň vnímať, ako sa vlastná reakcia mení s hudbou a s počtom ľudí na scéne.

Dva októbrové termíny, dva časy

Podľa aktuálneho kalendára Národného divadla Košice je večerné uvedenie naplánované na utorok 20. októbra o 19.00. Druhý termín je v stredu 21. októbra o 10.00. Obe predstavenia sa konajú v Historickej budove na Hlavnej 58. Divadlo uvádza dĺžku 108 minút vrátane prestávky. Októbrový návrat Každý deň odvahu ponúka viac než pripomenutie premiéry z roku 2024. V každom z troch dielov cyklu sa menili kulisy spoločenského života. Otázka zostala naliehavá: podľa čoho spoznáme okamih, keď sa naše vlastné rozhodovanie začína meniť na poslušnosť?

20. okt

Udalosť Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: KAŽDÝ DEŇ ODVAHU 20. októbra 2026 o 19:00

20. OKTÓBRA 2026 VENUJEME PREDSTAVENIE VÝNIMOČNÉMU CHOREOGRAFOVI A REŽISÉROVI BORISOVI SLOVÁKOVI (1926 - 1994)„Manipuláciu vo všeobecnosti charakterizuje stratégia, pri ktorej sa nám niekto snaží podsunúť názor či dokonc...

Zobraziť udalosť →

Autor foto: Anton Faraonov