Streamovacie služby majú prispievať na slovenskú tvorbu

8. októbra 2026

Národná rada schválila novelu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá rozširuje finančné povinnosti poskytovateľov filmov a seriálov na požiadanie aj na služby usadené za hranicami, no zamerané na slovenské publikum. Systém spája odvod 0,5 percenta príjmov do fondu s trojpercentnou priamou investíciou. Peniaze sa môžu dostať k tvorcom viacerými cestami, od vývoja filmov po nákup licencií a jazykové verzie. Schválenie zákona však samo osebe neznamená, že Netflix či HBO už objednali nové slovenské seriály.

Divák si film či seriál pustí jedným kliknutím, no jeho predplatné je súčasťou trhu, na ktorom pôsobia domáce aj zahraničné služby. Práve rozdiel v ich doterajších povinnostiach chce zmenšiť novela zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF), ktorú poslanci schválili 6. októbra. Podľa záznamu legislatívneho procesu NR SR prešla parlamentná tlač 1220 tretím čítaním a postúpila do redakcie. Navrhovaná účinnosť je 1. januára 2027; k dátumu prípravy článku ide o parlamentom schválenú novelu, nie o už účinné pravidlá.

Najviditeľnejšou zmenou je rozšírenie povinnosti z domácich poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie aj na poskytovateľov usadených v inom členskom štáte EÚ alebo EHP, ktorí svoju službu zameriavajú na divákov na Slovensku. Zákon pracuje s druhom služby, miestom jej usadenia, zameraním na slovenské publikum a príjmami dosiahnutými na našom trhu. O tom, na ktorých konkrétnych prevádzkovateľov sa povinnosť vzťahuje, rozhodnú tieto kritériá a výnimky.

Dve povinnosti, dva možné toky peňazí

Podľa vládneho návrhu zákona má poskytovateľ odvádzať do AVF 0,5 percenta z príjmov za poskytovanie služby na slovenskom území v predchádzajúcom kalendárnom roku. Do základu patria okrem jednorazového sprístupnenia diela aj rôzne formy predplatného a súvisiace reklamné príjmy od divákov na Slovensku. Daň z pridanej hodnoty sa do základu nezapočítava.

Popri odvode má služba počas kalendárneho roka uskutočniť priamu investíciu vo výške troch percent takto vymedzených príjmov. Môže ňou byť získanie licencie na dielo v pôvodnej slovenskej jazykovej úprave, vývoj či výroba príslušného audiovizuálneho diela, ale za stanovených podmienok aj výroba slovenskej verzie zahraničného diela alebo cudzojazyčnej verzie slovenského diela. Investícia teda nie je synonymom výlučne nového pôvodného filmu. Ak služba neinvestuje celú požadovanú sumu, rozdiel doplatí fondu ako príspevok z nezrealizovanej priamej investície.

Pre predstavu: pri 10 miliónoch eur relevantných ročných príjmov by 0,5-percentný odvod predstavoval 50-tisíc eur a trojpercentná investičná povinnosť 300-tisíc eur. Ak by služba uznateľne investovala 200-tisíc, zvyšných 100-tisíc by podľa tohto zjednodušeného modelu odviedla fondu. Model vysvetľuje mechanizmus, nie skutočný obrat konkrétnej platformy ani odhad budúcich príjmov AVF. Preto nie je presné hovoriť o jednotnej „3,5-percentnej dani“: časť financií môže smerovať priamo do diel a práv, časť do verejného fondu.

Návrh zároveň stanovuje, že aspoň polovica súhrnu uznaných priamych investícií má smerovať na diela, ktorých producentmi alebo koproducentmi sú vymedzení nezávislí producenti, prípadne osoby využívajúce na výrobu výlučne verejné prostriedky. Pri jazykových úpravách stanovuje podielový strop: najviac desatinu súhrnu uplatnených investícií; pre hlasovú stopu vytvorenú prevažne generatívnou umelou inteligenciou platí v rámci toho prísnejší päťpercentný limit. Tieto podmienky bránia tomu, aby sa celá trojpercentná povinnosť naplnila iba lokalizáciou knižnice titulov.

Podstatná zmena počas rokovania: projekt nemusí mať podporu AVF

Pôvodný vládny text uznával vývoj a výrobu ako priamu investíciu iba vtedy, ak príslušný projekt už podporil Audiovizuálny fond. Spoločná správa parlamentných výborov túto väzbu navrhla vypustiť po pripomienkach Európskej komisie. Uznateľné majú byť preukázané výdavky na vývoj či výrobu hraných, dokumentárnych alebo animovaných audiovizuálnych diel, pokiaľ nemajú pornografický charakter. Tým sa otvára priestor aj pre projekty financované bez dotácie z fondu.

Pre producentov je to zásadný rozdiel. Služba môže spolupracovať s tímom, ktorého projekt neprešiel podporou AVF alebo sa o ňu vôbec neuchádzal. Výbor v odôvodnení výslovne uvádza, že žánrové vymedzenie má vylúčiť napríklad spravodajstvo, publicistiku, reality show či športové prenosy. Pri právnom výklade bude rozhodujúce konečné znenie zákona, nie samotné odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu.

Ďalšia výborová zmena umožňuje preniesť sumu investovanú nad povinné minimum do bezprostredne nasledujúceho roka. Pre výrobu, pri ktorej sa výdavky rozložia nerovnomerne, môže byť takáto flexibilita dôležitá. Poskytovateľ má vo vyúčtovaní uviesť investície podľa jednotlivých druhov výdavkov spolu s dielami, ku ktorým sa vzťahujú. Neznamená to však automaticky verejne prístupnú databázu všetkých zmlúv a súm: podklady poskytované fondu na kontrolu majú režim dôvernosti.

eCultureBase sa otvára používateľom. Nové možnosti pre tvorcov, organizácie a kultúrno-kreatívny priemysel

Prečo do toho vstupuje Európska únia

Zmena využíva možnosť v článku 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Členský štát môže za primeraných a nediskriminačných podmienok žiadať finančný príspevok aj od poskytovateľa usadeného v inom štáte, ak cieli na jeho publikum. Príspevok sa pritom viaže na príjmy dosiahnuté v cieľovej krajine. Smernica počíta tiež s výnimkou pre poskytovateľov s nízkym obratom alebo nízkou sledovanosťou. Slovenský návrh odkazuje pri posudzovaní týchto podmienok na usmernenia Európskej komisie a zapája do kontroly Radu pre mediálne služby.

Európsky rámec nie je príkazom použiť práve slovenskú kombináciu 0,5 a troch percent. Konkrétne sadzby a spôsob rozdelenia medzi fond a priame investície sú voľbou slovenského zákonodarcu. Povinnosť môže mať zmysel pre domáci trh, ak prispeje k vzniku a dostupnosti diel. Zároveň bude potrebné sledovať, či sa peniaze dostanú k širšiemu okruhu tvorcov, ako bude fond pravidlá kontrolovať a či sa náklady neprenesú na divákov. Zvýšenie ceny predplatného z novely priamo nevyplýva a dnes ho nemožno tvrdiť ako hotový dôsledok.

Viac štátnych peňazí, vyšší poplatok a otázka kapacity fondu

Parlamentná správa obsahuje aj úpravu štátneho príspevku na audiovizuálnu kultúru: v roku 2027 má byť najmenej 11,2 milióna eur, teda o päť miliónov viac než doterajšie zákonné minimum 6,2 milióna. Pre ďalšie roky sa navrhuje mechanizmus naviazania na infláciu, ktorý by nemal pripustiť nominálny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Táto suma je samostatným štátnym príspevkom, nemožno ju zamieňať s odvodmi platforiem ani s objemom ich priamych investícií.

Súčasne sa má minimálny administratívny poplatok za spracovanie žiadosti o podporu zvýšiť z 20 na 60 eur a podiel príjmov fondu použiteľný na vlastnú prevádzku z piatich na šesť percent. Výbory navrhli aj zmeny odmien členov orgánov fondu. Tieto body majú význam práve pre ľudí, ktorých sa titulky o streamovacích gigantoch dotýkajú menej nápadne: pre malého producenta môže byť vyšší poplatok citeľný, zatiaľ čo fond bude musieť spracúvať nové výkazy a kontrolovať cezhraničné služby.

Nie všetky návrhy výborov sa napokon presadili. Podľa správy o hlasovaní parlament odmietol predĺženie funkčného obdobia predsedu a podpredsedu rady fondu z dvoch na štyri roky. Pri interpretácii novely je preto dôležité čítať vládny návrh spolu s prijatými zmenami a výsledkom hlasovaní, nie považovať každú formuláciu spoločnej správy za účinný zákon.

Kedy sa zmena prejaví?

Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Návrh prechodných ustanovení počíta s tým, že odvod 0,5 percenta sa prvý raz zaplatí do 31. júla 2027, kým prípadný doplatok za nenaplnenú investičnú povinnosť za rok 2027 príde prvý raz na rad do 31. júla 2028. Ide o rozdielne termíny pre dve časti systému. Prínos pre konkrétne slovenské filmy sa preto nedá vyhodnotiť v deň parlamentného hlasovania.

Pre tvorcov bude skutočným testom, či sa nové pravidlá zmenia na uzavreté zmluvy o vývoji, výrobe a licenciách, za akých podmienok a s akým priestorom pre nezávislých producentov. Pre divákov bude dôležité, či vzniknú zaujímavé slovenské diela a či sa k nim dostanú. Novela otvára financovanie, ktoré môže k takému výsledku prispieť; jeho podobu určí až prax platforiem, fondu a producentov.

Zdroj foto: Jakub Żerdzicki - Unsplash

Autor článku: Peter Kürty

film netflix hbo audiovizualny fond streaming slovensky film filmova produkcia slovenska kinematografia streamovacia platforma financovanie projektu