Autorka, ktorá bola svedkom nešťastia, pretavila náhlu stratu bezpečia do terapeutického nástroja. Cez vizuálne umenie spracováva ťaživú úzkosť a existenciálne otázky, s ktorými sa študenti a pedagógovia po tragédii vyrovnávajú. Kontrast medzi meditatívnym Cyklom Harmónie (2024) a expresívnym Cyklom Holubice (2025) jasne demonštruje, ako hlboko dokáže iracionálne násilie zasiahnuť ľudskú psychiku a zraniteľnú komunitu.

Umelkyňa a výtvarná pedagogička prostredníctvom svojich diel upozorňuje, že tragédia nesmie byť zabudnutá, no musí slúžiť ako memento. Výstava kladie dôraz na osvetu, budovanie bezpečného školského prostredia a nevyhnutnosť vzájomnej opory. Ukazuje, že včasný záujem o duševný stav mládeže a otvorený dialóg sú kľúčom k tomu, aby sme dokázali traumám predchádzať a spoločne nájsť stratenú harmóniu.

Výstava odmieta bulvarizáciu tejto témy. Jej cieľom je konštruktívna osveta a budovanie bezpečného (nielen) školského prostredia. Organizátori preto vopred ďakujú médiám za rešpektovanie intímneho charakteru výstavy a sústredenie pozornosti na samotný umelecký odkaz diel.