Tento rok si pripomíname 170. výročie narodenia Alojza Štróbla (1856 – 1926), rodáka z Kráľovej Lehoty, ktorý sa vypracoval na jednu z kľúčových postáv sochárstva v rámci Rakúsko-Uhorska. Liptovská galéria P. M. Bohúňa pri tejto príležitosti pripravila výstavu, ktorá v priestoroch bývalej stálej expozície 19. storočia predstavuje komplexný výber jeho diel zo slovenských zbierok. Otvorí ju už 16. júna.

Viac než len portrét umelca

Kurátorky výstavy, Jana Babušiaková a Veronika Repová, k projektu pristupovali s vedomím, že Štróblov odkaz by nemal byť vnímaný osamotene. „Výstava jeho dielo nepredstavuje izolovane – akcentuje sieť vzťahov, a to časových, obsahových alebo ľudských,“ uvádzajú kurátorky. Expozícia tak mapuje umeleckú scénu prelomu storočí prostredníctvom diel jeho súčasníkov, žiakov i kolegov, akými boli Ladislav Mednyánszky, Herman Armin Kern, Eduard Ballo, Štróblova sestra Žofia Štróbl alebo Ján Koniarek.

Čo je živé dnes?

Dvadsať rokov po významnej retrospektíve z roku 2006 autorky výstavy neusilujú o opakovanie rozsiahleho projektu, ale o vytvorenie nového kontextu. „O 20 rokov neskôr nie je našou snahou konkurovať tomuto rozsiahlemu projektu, ale rozvinúť kontexty minulosti a súčasnosti,“ vysvetľujú.

Tento dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou dopĺňajú súčasní autori Richard Marco a Emil Softič, ktorých tvorba reflektuje historické námety a umeleckú tradíciu vyhotovovania kópií. Ich vstup do výstavy prináša kľúčovú otázku: v čom môže byť odkaz diela Alojza Štróbla príťažlivý dnes – či už cez témy, ktorým sa venoval, alebo cez spôsob sochárskej práce figuralistu s príklonom k realizmu.

Sochár spätý s Liptovom

Hoci Alojz Štróbl vybudoval svoju kariéru v Budapešti ako profesor a neskôr riaditeľ sochárskej školy, jeho vzťah k rodisku zostal intenzívny. Do Kráľovej Lehoty sa pravidelne vracal do svojho letného sídla „Frischfeuer“, kde mal aj vlastný ateliér. Ako pripomínajú kurátorky, „jeho prítomnosť a pôsobenie na Liptove zanechalo svoje viditeľné stopy v podobe zachovaných umeleckých diel“. Návštevníci môžu tieto stopy obdivovať aj pred budovou galérie, kde sú inštalované plastiky Diviak a Naša matka, pričom druhá menovaná je bronzovým odliatkom mramorového originálu z Národnej galérie v Budapešti.

Výstava, ktorá prepája zbierky Slovenskej národnej galérie, Liptovského múzea v Ružomberku a Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, ponúka návštevníkom možnosť vidieť Štróbla nie ako statickú postavu dejín, ale ako ústredný bod širšej siete tvorivých súvislostí.

Výstava potrvá do 30. augusta 2026. Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu. Projekt podporila vláda SR počas výjazdového rokovania vlády SR 2023 – 2027.