Prichádzate so Štátnou filharmóniou Košice osláviť 70. ročník festivalu Košická hudobná jar programom Rachmaninov – Elgar. Podelíte sa s nami o svoje prvé dojmy?

"Veľmi sa teším do krásnych Košíc a na to, že budem súčasťou 70. výročia festivalu. Vždy je výnimočné, keď festival dosiahne také výročie — znamená to, že generácie hudobníkov a poslucháčov spoločne vytvárali skutočnú kultúrnu tradíciu. A program spájajúci Rachmaninova a Elgara, dvoch skladateľov stojacich na prahu romantizmu a meniaceho sa moderného sveta, vnímam pre túto príležitosť ako veľmi vhodný."

Festival má rád veľké romantické kusy, medzi ktoré nepochybne patrí aj Rachmaninovova Symfónia č. 2. Od tohto skladateľa neskorého romantizmu ste dirigovali jeho Vokalízu, klavírny koncert, druhú symfóniu či Symfóniu č. 3 a mol – s Royal Scottish National Orchestra dokonca spamäti, čo ocenili recenzenti. Ako sa stotožňujete s týmto autorom?

"Dirigoval som aj Rachmaninovove Symfonické tance, ďalšie dielo blízke môjmu srdcu. Rachmaninov je skladateľ, s ktorým cítim hlboké osobné spojenie. Jeho zdanlivo voľné hudobné krajiny plné rubata, vystavané na veľmi pevnom architektonickom základe, na mňa ako interpreta silno pôsobia. Romantická interpretácia je pravdepodobne štýl, ktorému som sa ako dirigent venoval najintenzívnejšie. Rachmaninov predstavuje rovnováhu medzi slobodou a štruktúrou mimoriadne fascinujúcim spôsobom."

Čo všetko typické „rachmaninovské“ čítate v Symfónii č. 2?

"To, čo je na druhej symfónii obzvlášť „rachmaninovovské“, je spojenie obrovskej lyrickej šírky s hlbokou štrukturálnou jednotou. Hudba neustále spieva, no pod emocionálnym povrchom sa nachádza obsesívna motivická premena, vracajúce sa motto motívy, temné asociácie Dies irae, bohaté vnútorné vedenie hlasov a nezameniteľná zvukovosť ruskej ortodoxnej tradície. Kulminácie rastú organicky počas veľmi dlhých oblúkov."

Muzikológovia označujú tretiu časť symfónie za vrchol lyrickej invenčnosti Rachmaninova. Hlasovali by ste s nimi?

"Tretia časť patrí k najkrajším veciam, aké boli kedy napísané. Jej rozsiahle Adagio je pozoruhodným príkladom, ako Rachmaninov dokázal vytvoriť dojem nekonečnej melódie a zároveň z tej istej témy tvoriť malé motivické bunky a z nich silné emocionálne kulminácie. Je to časť, ktorá absolútne odhaľuje jeho najväčšie prednosti aj najunikátnejšie skladateľské kvality. Takže áno, v mnohých smeroch s týmto hodnotením súhlasím."

Elgarov poetický rukopis v jeho violončelovom koncerte sľubuje popri virtuozite závan melanchólie. Čo vám prinášajú chvíle s týmto koncertom a čo očakávate od spolupráce s Johannesom Moserom?

"Elgarov violončelový koncert zdieľa rovnakú tóninu – e mol – ako Rachmaninovova druhá symfónia. Hoci medzi týmito dielami existujú určité podobnosti, Elgarov koncert predstavuje veľmi odlišnú reakciu na koniec romantizmu — introspektívnejšiu, fragmentárnejšiu a osamelejšiu. Tento osamelý hlas stvárni môj dlhoročný priateľ Johannes Moser a veľmi sa teším, že s ním budem opäť muzicírovať."

Ako vnímate pomer medzi racionalitou a emóciou počas skúšobného procesu a samotného koncertu?

"Plná intenzita emócie sa musí napokon zrodiť priamo na koncerte, kde vrcholí celý skúšobný proces. Zároveň však treba emocionálnu slobodu aj cielene precvičovať a pripravovať. Počas skúšok preto vždy existuje veľmi citlivá rovnováha medzi analytickou prácou a emocionálnou spontánnosťou."

Aké hlavné posolstvo by ste chceli odovzdať orchestru Štátnej filharmónie Košice?

"Interpretujeme dve vrcholné diela neskorého romantizmu a spoločne budeme hľadať zvukový svet, ktorý si tieto skladby vyžadujú. Interpretácia musí byť ukotvená v štruktúre hudby, no zároveň má na povrchu pôsobiť slobodná, dýchajúca a plná rubata."

Zdroj foto: Mat Hennek, Mariska De Groot, archív Eivinda Gullberga Jensena