Dáždniky už po 9. krát skrášľujú Nedbalovu ulicu.
6. mája 2026
Galéria Nedbalka po deviaty krát otvorila bratislavskú Dáždnikovú ulicu – a aj vy tak máte možnosť stať sa turistami vo vlastnom meste.
„Dáždniková ulica sa stala neoddeliteľnou súčasťou letného koloritu Bratislavy. V Galérii Nedbalka dlhodobo podporujeme projekty, ktoré prinášajú umenie bližšie k ľuďom a oživujú verejný priestor novou energiou,“ uviedla Lucia Gunišová, riaditeľka galérie.
Dáždniková ulica v réžii Galérie Nedbalka sa tento rok inšpiruje nádherným dielom Ivana Štubňu – Tulipány (1959).

V rokoch 1940 — 1944 študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici. V rokoch 1945 — 1946 pôsobil ako učiteľ na východnom Slovensku. V rokoch 1946 — 1949 pokračoval v štúdiu na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. G. Mallý, J. Mudroch, D. Milly). Po nútenom predčasnom ukončení štúdia krátky čas pracoval ako organizačný pracovník v Umeleckej besede slovenskej. V roku 1951 sa usadil v Martine, kde pôsobil v Matici slovenskej a vo vydavateľstve Osveta ako výtvarný redaktor. V roku 1950 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Od roku 1954 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Stal sa členom Skupiny Mikuláša Galandu (1957) a zúčastnil sa na všetkých jej výstavách. Venoval sa aj monumentálnym prácam v architektúre, ale najmä grafickej tvorbe.
Štubňa vychádzal z tvorby umelcov medzivojnovej moderny, predovšetkým z výtvarného odkazu M. A. Bazovského, Ľ. Fullu a E. Zmetáka. Fullom a Zmetákom sa do veľkej miery inšpiroval pri svojej hlavnej činnosti, tvorbe grafík. Od posledne menovaného prevzal aj prístup k individuálne chápanému konštruktivistickému princípu v tvorbe, ktorý naplno uplatnil od roku 1957. Ako člen Skupiny Mikuláša Galandu vo svojej tvorbe vychádzal z pozorovania skutočnosti a moderného zobrazenia. „Časom sa však jeho pozornosť čoraz systematickejšie sústreďovala na uchopenie a vyjadrenie charakteristického, podstatného rysu, postoja videnej reality, v konečnom výraze smerujúceho k jadrnej skratke, výrazovému znaku“ (Kostrová, 1991, nepag.). Jeho umelecká výpoveď sa postupne zhusťuje do symbolov, znakov, ktoré majú zastúpiť celý výraz, náladu alebo myšlienku obrazu. Paralelne s daným postupom u neho prichádzalo k presunu ťažiska voľnej tvorby na grafiku, ktorá svojimi úspornými, často štylizovanými tvarmi a redukovanou farebnosťou umožnila zhutnený umelecký prejav.
Dáždniková ulica sa prvýkrát objavila v portugalskom meste Águeda pri príležitosti festivalu Ágitagueda. Farebný fenomén sa neskôr objavil v Rumunsku, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Kórei, Chorvátsku Talliansku a inde vo svete. Dáždniková ulica bude naše hlavné mesto skrášlovať od 6.5. do 30.9. 2026
Európske divadlo na slovenskej scéne
Záver sezóny 2025/2026 pr...
EMAfest otvára novú kapitolu. Gypsy Jazz Festival vstupuje do 15. ročníka s novým názvom aj svetovými menami
Medzinárodný festival Gyp...
Írska Médea na Slovensku
Činohra Slovenského národ...
Amatéri na rodinnej oslave
Najnovšia komédia Amatéri...
Európske divadlo na slovenskej scéne
Záver sezóny 2025/2026 pr...
Cenu Milana Lasicu in memoriam si za otca Vlada Müllera prevzal v Historickej radnici Richard Müller
V nedeľu 21. júna 2026 pa...
Whistleblowerka, reportér a gigant pod tlakom. V zajatí sietí ukazuje prvý trailer
Autor oscarovej Sociálnej...
Cenu Zlatá kamera za prínos slovenskej kinematografii získal na festivale Art Film Peter Dubecký
Generálny riaditeľ Sloven...