Od svojej premiéry film zaznamenal výrazný úspech na medzinárodných festivaloch a priniesol si viacero významných ocenení. Na 38. ročníku festivalu Finále Plzeň získal hlavnú cenu Zlatý ledňáčik v kategórii najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film, pričom uspel aj v konkurencii hraných titulov. Na festivale Filmfest Hamburg bol ocenený ako najlepší detský film a na talianskom festivale Giffoni mu porota udelila cenu Európskej asociácie detského filmu (ECFA) za najlepší európsky detský film roka. Film zaujal aj na festivale Anima Brussels, kde získal ocenenie poroty v medzinárodnej súťaži filmov pre deti.

Príbehy z čarovnej záhrady boli zároveň ako jediný slovenský film nominované na Európske filmové ceny 2025 v dvoch kategóriách – európsky film a najlepší animovaný celovečerný film. Film má zároveň nomináciu aj na slovenskú národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Celovečerný animovaný film vznikol v koprodukcii Česka, Slovenska, Slovinska a Francúzska. Svetovú premiéru mal pod medzinárodným názvom Tales from the Magic Garden na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale 2025 v súťažnej sekcii Generation Kplus.

Na cenu Český lev za rok 2025 v kategórii Najlepší animovaný film bol nominovaný aj krátky animovaný film I Died in Irpin (Zomrela som v Irpini) v réžii Anastasie Falileievy. Film získal prestížne Európske ceny animácie Emile Awards za najlepší krátky animovaný film a dostal sa aj do užšieho výberu (shortlistu) filmov, ktoré sa uchádzali o nomináciu na Oscara® za najlepší krátky animovaný film. Nominovaný je aj na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Slovenským producentom oboch animovaných filmov je spoločnosť Artichoke s producentmi Jurajom Krasnohorským a Henrietou Cvangovou.

O ceny Český lev za rok 2025 sa uchádzalo 94 diel, ktoré mali premiéru v roku 2025. Do druhého kola hlasovania v rámci 24 štatutárnych kategórií postúpilo 32 titulov.

Film je inšpirovaný detskou knihou O nepotrebných veciach a ľuďoch českého autora Arnošta Goldflama. Je oslavou umenia rozprávania príbehov, ich sily a schopnosti liečiť. Ukazuje, ako sa možno popasovať so životnými výzvami a nájsť radosť aj v ťažkých časoch.

Hrdinami filmu sú traja súrodenci, ktorí prvýkrát po strate svojej starej mamy trávia noc u starého otca a nemôžu zaspať. Vydajú sa preto na dobrodružnú cestu, kde ožívajú príbehy, ktoré ich babička s láskou a majstrovstvom tvorila. Na záver ožijú aj ich vlastné. Snímka dokázala spojiť fantáziu, humor a zároveň citlivo spracovať tému straty blízkeho.

Na filme pracovali štyria režiséri: David Súkup (Česká republika), Patrik Pašš (Slovensko), Leon Vidmar (Slovinsko) a Jean-Claude Rozec (Francúzsko).

Bábkový film je spracovaný technikou stop-motion. Podstatnou súčasťou umelecky kvalitnej snímky je aj hudba, pod ktorou je podpísaná slovenská hudobná skladateľka Lucia Chuťková.

Hudbu k filmu nahral orchester Slovenskí symfonici pod taktovkou dirigenta Adriana Kokoša vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave.

Príbehy z čarovnej záhrady koprodukovali Česká televízia, STVR, RTV Slovenija, Pictanovo s podporou regiónu Hauts-de-France a štúdia Personne n'est parfait! Finančne ho podporili Eurimages, Creative Europe MEDIA, Státní fond kinematografie, Audiovizuálny fond, Slovinské filmové centrum a ďalšie inštitúcie.

Patrik Pašš – režisér

Absolvoval magisterské štúdium na FAMU v Prahe na katedre animovaného filmu a na katedre réžie multimediálnych produkcií. Následne získal doktorát na VŠMU v Bratislave na katedre animácie, kde v súčasnosti pracuje ako docent. Pôsobí ako režisér, scenárista, konzultant scenára, animátor a ilustrátor.

Je režisérom niekoľkých animovaných krátkych filmov, viac ako 20 animovaných hudobných videoklipov pre najznámejších slovenských umelcov a pracoval na animačných sekvenciách, ktoré boli súčasťou rôznych celovečerných filmov. Spolupracoval na mnohých medzinárodne úspešných animovaných filmoch ako spolurežisér a scenárista.

Lucia Chuťková – hudobná skladateľka

Študovala na Konzervatóriu v Bratislave, pokračovala v štúdiu kompozície na VŠMU v Bratislave u Jevgenija Iršaia. Pravidelne sa zúčastňovala na festivaloch Orfeus a Prehliadka mladých skladateľov. Jej hudba tiež znela na festivaloch Melos-Étos (2009, Desertshore), Medzinárodný festival koncertnej melodrámy v Prahe (2010, Líná kachna) a na divadelných festivaloch TRAVERSES – à la rencontre des théâtres des Pays d’Europe v Nancy (2010, Živá mŕtvola), Dotyky a spojenia (2011, Barbados a Havaj), Nová dráma (2012, Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky).

Arnošt Goldflam – český herec, dramatik, režisér, pedagóg a spisovateľ pre deti

Narodil sa v Brne v židovskej rodine. Po vyštudovaní JAMU vo svojom rodnom meste pôsobil v brnianskych divadlách Večerní Brno a Divadlo X. Už ako študent vystupoval v Divadle na provázku. V rokoch 1978 – 1993 pôsobil v divadle HaDivadlo. V 80. rokoch minulého storočia začal byť obsadzovaný do menších filmových a televíznych úloh.

Najväčší ohlas mali úlohy Arnošta vo filme Dědičství aneb Kurvahošigutntag a Lustiga v snímke Lotrando a Zubejda. Z ďalších filmov a seriálov, kde sa objavil, spomenieme napr.

Otesánek, Modrý Mauritius, František je děvkař či Proč bychom se netopili. V súčasnosti režíruje divadelné hry a učí na JAMU v Brne aj DAMU v Prahe.

Marek Jasaň – hlavný animátor slovenskej časti

Vyštudoval odbor animovaná tvorba na FTF VŠMU v Bratislave. Spolupracoval na tvorbe viacerých animovaných reklám, festivalových spotov, hier či krátkych filmov. V súčasnosti sa zameriava na tvorbu bábkovej animácie. Ako hlavný animátor sa predstavil vo filme Electra.

Von Dubravay – stavba setov filmu

Scénograf, technológ, televízny a filmový architekt, výtvarník a art director. Na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave vyštudoval bábkarskú scénografiu a technológiu. Po ukončení štúdia založili s režisérom Gejzom Dezorzom jediné bábkové divadlo pre dospelých na Slovensku – Dezorzovo lútkové divadlo.

Von Dubravay spolupracuje s divadlami na Slovensku aj v zahraničí. Podieľal sa na viacerých televíznych a filmových projektoch. Dva roky bol hlavným dramaturgom medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA v Bratislave. Od roku 2018 pôsobí ako odborný asistent na katedre bábkarskej tvorby, v roku 2024 sa stal jej vedúcim.

Zomrela som v Irpini - I Died in Irpin

Jedenásťminútový animovaný film z roku 2024 v réžii Anastasie Falileievy hovorí o mladom páre, ktorý počas prvých dní vojny v roku 2022 uteká z Kyjeva. Rozhodnú sa pridať k rodine v Irpini, no čoskoro si uvedomia, že s postupom invázie do Irpinu je hrozba bližšie, než si mysleli.

Film mal premiéru na Medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annecy v roku 2024. Neskôr bol premietnutý na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand, kde získal ocenenie za najlepší animovaný film a kvalifikoval sa na Ceny Akadémie Oscar.

Režisérka Anastasia Falileieva sa narodila v roku 2000 v Kremenčuku na Ukrajine. Študovala stop-motion animáciu a réžiu na Kyjevskej národnej univerzite divadla, filmu a televízie I. Karpenka-Karyho. Je jednou z mála profesionálov v oblasti stop-motion animácie, ktorí zostali v ukrajinskom priemysle.

Film je natočený náročnou a vzácnou technikou animácie uhlíkom na papieri, snímka po snímke. Autorka zvolila túto nesmierne časovo náročnú techniku cielene.

Ako vraví: „Popol, spálené zvyšky a moja rozmazaná pamäť sú jediné veci, ktoré zostali po tomto príbehu. Dom, v ktorom sme sa skrývali, vyhorel, rovnako ako veľká časť mesta Irpin a ďalších miest a dedín okupovaných Rusmi. Kreslenie uhlíkom bolo ako opätovné prepojenie a prežitie traumy. Toto médium je veľmi jemné a dokonca neuchopiteľné. Jedna nepresnosť a vaša čiara je rozmazaná a zničená, kresba zmizne. Veľmi to rezonuje s príbehom.“