Je to najrozsiahlejšie a jedno z najmonumentálnejších diel tohto autora. Skladateľ ju komponoval v rokoch 1884 – 1887 a premiérovať ju mal dirigent Hermann Levi v Mníchove. Ten však po preštudovaní partitúry vyjadril pochybnosti, že si na dielo netrúfa, a Brucknerovi dal najavo, že sa v ňom nevie zorientovať. Brucknera to hlboko otriaslo, no dal si povedať a dielo prepracoval (vznikla verzia z roku 1890). Premiéra sa uskutočnila roku 1892 vo Viedni.

Jedna časť kritikov bola nadšená a označila symfóniu za „korunu hudby našej doby“, iní mali výhrady – často však skôr osobné voči Brucknerovi ako takému než voči hudobným kvalitám diela. Brucknerov neúprosný protivník, kritik Eduard Hanslick, sa vyjadril, že symfónia ho „udivila a priam odpudila“, a vyslovil obavu, ak by budúcnosť mala patriť tomuto „poblúznenému, kvílenie mačiek pripomínajúcemu štýlu“. Počas života musel trpieť viacerými zlomyseľnými útokmi viedenských kritikov. Považovali ho za pomätenca, najmä kvôli jeho mystickému hudobnému jazyku. Zaujímavosťou je, že práve tento jeho nevšedný hudobný jazyk dnes obdivujeme.

Symfónia patrí medzi vrcholy neskorého romantizmu. Je charakteristická monumentálnou architektúrou, duchovným rozmerom a typickou brucknerovskou prácou s blokmi zvuku, pauzami a mohutnými kulmináciami. Trvá približne 80 – 90 minút a je jednou z najdlhších symfónií romantizmu.

V orchestri používa špeciálne nástroje – Wagnerove tuby, ktoré vytvárajú tmavý, sakrálny zvuk. To dodáva symfónii takmer mystickú atmosféru. Tretia časť (Adagio) patrí medzi najväčšie pomalé časti v dejinách symfonickej hudby. Postupne graduje k obrovskej kulminácii, ktorá patrí medzi najsilnejšie momenty Brucknerovej tvorby. Vo finále Bruckner kombinuje témy z predchádzajúcich častí symfónie, čím vytvára veľké dramatické vyvrcholenie.

Dielo uvedie český dirigent Tomáš Brauner (1978). Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe a následne absolvoval študijný pobyt vo Viedni. Už počas štúdií na seba upozornil výrazným talentom; ocenený bol aj na Medzinárodnej dirigentskej súťaži Dimitrisa Mitropoulosa v Aténach. Pôsobil ako šéfdirigent Plzenskej filharmónie a od sezóny 2020/2021 je šéfdirigentom Symfonického orchestra hl. m. Prahy FOK. Venuje sa širokému repertoáru od klasickej a romantickej symfoniky až po českú hudbu 19. a 20. storočia a pravidelne spolupracuje s významnými orchestrami v Česku i v zahraničí.

Brauner spolupracuje s košickým orchestrom už viac než desať rokov a v posledných sezónach je dokonca stálym hosťujúcim dirigentom ŠFK.

Viac informácií nájdete na: www.sfk.sk/podujatie/osma-brucknerov-opus-magnum