Rakúsky skladateľ, organista a pedagóg, jeden z najvýznamnejších symfonikov 19. storočia, ktorého monumentálne symfónie a hlboko spirituálna sakrálna hudba patria k vrcholom neskororomantickej orchestrálnej tvorby.

Anton Bruckner patrí medzi najvýznamnejších skladateľov neskorého romantizmu a je považovaný za jedného z najväčších symfonikov európskej hudobnej tradície. Jeho tvorba spája monumentálnu architektúru symfonickej hudby s hlbokou spiritualitou katolíckej liturgickej tradície.

Narodil sa v roku 1824 v obci Ansfelden pri Linzi v rodine učiteľa a organistu. Hudba bola prirodzenou súčasťou rodinného prostredia a už v detstve sa zoznámil s cirkevnou hudbou i hrou na organe. Po smrti otca v roku 1837 bol prijatý do augustiniánskeho kláštora v St. Florian, ktorý sa stal jedným z najdôležitejších miest jeho života. Monumentálny organ v kláštornom chráme výrazne formoval jeho hudobné myslenie.

Po ukončení učiteľského štúdia pôsobil niekoľko rokov ako učiteľ v hornorakúskych obciach, pričom paralelne rozvíjal svoje hudobné vzdelanie. V roku 1855 sa stal mestským organistom v Linzi. Ako virtuózny improvizátor si získal veľké uznanie a vystupoval aj v Paríži či Londýne.

Bruckner si systematicky dopĺňal hudobné vzdelanie. V rokoch 1855 – 1861 študoval kontrapunkt u renomovaného pedagóga Simona Sechtera a neskôr kompozíciu a orchestráciu u Otta Kitzlera, ktorý ho oboznámil s hudbou Richarda Wagnera. Wagnerov vplyv sa následne výrazne prejavil v Brucknerovej symfonickej tvorbe.

V roku 1868 sa presťahoval do Viedne, kde pôsobil ako profesor hudobnej teórie a kontrapunktu na konzervatóriu Gesellschaft der Musikfreunde a neskôr aj na Viedenskej univerzite. Hoci bol ako pedagóg rešpektovaný, jeho symfonická tvorba bola spočiatku prijímaná s nepochopením a často sa stala predmetom sporov medzi wagnerovcami a brahmsovcami.

Brucknerove symfónie sa vyznačujú monumentálnou formou, rozsiahlymi orchestrálnymi plochami, dramatickými gradáciami a charakteristickou prácou s brassovým aparátom. Popri symfóniách vytvoril významné sakrálne diela – omše, motetá a kantáty – ktoré patria k vrcholom duchovnej hudby 19. storočia.

Medzinárodné uznanie získal najmä v posledných rokoch života, predovšetkým po úspechu Symfónie č. 7. Bruckner zomrel vo Viedni v roku 1896. Podľa vlastného želania bol pochovaný v kláštore St. Florian, priamo pod organom, na ktorom kedysi hrával.

Pracovné skúsenosti / Pôsobenie

1841 – 1845 – pomocný učiteľ a organista – Windhaag bei Freistadt
1845 – 1855 – učiteľ a organista – St. Florian
1855 – 1868 – mestský organista – Linz
1868 – 1891 – profesor hudobnej teórie a kontrapunktu – Konzervatórium Gesellschaft der Musikfreunde, Viedeň
1875 – 1894 – profesor hudobnej teórie – Viedenská univerzita

Uvedené položky predstavujú výber z najvýznamnejších pracovných pôsobení. Umelec mal aj ďalšie profesionálne skúsenosti, ktoré nie sú v tomto prehľade uvedené.

Výber z tvorby (najznámejšie diela)

1849 – Requiem d mol
1852 – Magnificat
1854 – Missa solemnis
1861 – Ave Maria (moteto)
1864 – Omša č. 1 d mol
1866 – Omša č. 2 e mol
1868 – Omša č. 3 f mol
1869 – Locus iste (moteto)
1869 – Christus factus est (moteto)
1873 – Symfónia č. 3 d mol
1874 – Symfónia č. 4 Es dur „Romantická“
1876 – Symfónia č. 5 B dur
1879 – Os justi (moteto)
1879 – Sláčikové kvinteto F dur
1881 – Symfónia č. 6 A dur
1883 – Ecce sacerdos magnus (moteto)
1884 – Symfónia č. 7 E dur
1884 – Te Deum
1887 – Helgoland (kantáta)
1892 – Psalm 150
1894 – 1896 – Symfónia č. 9 d mol (nedokončená)

Uvedené položky predstavujú len výber z najznámejších diel. Umelec má na konte aj mnohé ďalšie, ktoré v tomto prehľade nie sú uvedené.

Chronologický zoznam symfónií s premiérami

1863 – Symfónia vo f mol („Studiensymphonie“)
premiéra: 12. október 1924, Klosterneuburg

1866 – Symfónia č. 1 c mol
premiéra: 9. máj 1868, Linz, dirigent Anton Bruckner

1869 – Symfónia v d mol („Nullte“)
premiéra: 12. október 1924, Klosterneuburg

1872 – Symfónia č. 2 c mol
premiéra: 26. október 1873, Viedeň

1873 – Symfónia č. 3 d mol („Wagnerova“)
premiéra: 16. december 1877, Viedeň

1874 – Symfónia č. 4 Es dur „Romantická“
premiéra: 20. február 1881, Viedeň, dirigent Hans Richter

1876 – 1878 – Symfónia č. 5 B dur
premiéra: 8. apríl 1894, Graz

1881 – Symfónia č. 6 A dur
prvé úplné uvedenie: 26. február 1899, Graz

1883 – 1885 – Symfónia č. 7 E dur
premiéra: 30. december 1884, Leipzig, dirigent Arthur Nikisch

1887 / 1890 – Symfónia č. 8 c mol
premiéra: 18. december 1892, Viedeň, dirigent Hans Richter

1894 – 1896 – Symfónia č. 9 d mol
premiéra: 11. február 1903, Viedeň

Významné spolupráce

Gesellschaft der Musikfreunde Wien
Viedenská univerzita
Viedenská filharmónia
Dirigenti: Hans Richter, Arthur Nikisch

Uvedené položky predstavujú len výber z najvýznamnejších spoluprác. Umelec spolupracoval aj s mnohými ďalšími inštitúciami a osobnosťami.