Umelci otvoria Piesňový večer výberom z diela Moravská lidová poezie v písních Leoša Janáčka. Skladateľ zbieral ľudové piestne od Lašska, cez Valašsko, Slovácko, Sliezsko až po Slovensko. Spoznával ľudových muzikantov, spevákov - ľudovou piesňou doslova žil. Album 53 piesní pre spev a klavír vznikol na texty a nápevy ľudových piesní zo zbierky Kytice z národních písní, ktorú Janáček zostavil spoločne s pedagógom a etnografom Františkom Bartošom. Nasledovať bude výber z cyklu Eugena Suchoňa Piesne z hôr, v ktorom budeme počuť jedinečnosť jeho hudobného jazyka, ktorý spája slovenskú ľudovú melodiku s modernou kompozičnou technikou. Vystrieda ho dielo Vítězslava Nováka, ktorý na konci 19. storočia spoznal autentický valašský folklór vo Veľkých Karloviciach. V roku 1896 skomponoval niekoľko klavírnych cyklov, medzi nimi aj cyklus Eklogy, op. 11. V interpretácii Mareka Kozáka zaznie Posledná, štvrtá ekloga s názvom V národním tónu. Koncert bude pokračovať uvedením cyklu Sedm písní v lidovém tónu, op. 18 Pavla Haasa, rodáka z Brna, ktorý bol súčasťou jedného z prvých židovských transportov do koncentračného tábora v Terezíne. Od roku 1920 sa stal študentom Janáčkovej majstrovskej školy kompozície. Po vzore svojho učiteľa sa vo svojej tvorbe inšpiroval moravskou ľudovou hudbou. Piesňový cyklus Sedm písní v lidovém tónu, op. 18 skomponoval Haas v roku 1940 na básne o láske zo zbierky Ohlas písní českých Františka Ladislava Čelakovského. Piesne prvýkrát odzneli až 23. januára 1946 v Brne. Skladateľ sa premiéry cyklu nedožil. K významným predstaviteľom českej medzivojnovej avantgardy patril Erwin Schulhoff. Z jeho hudobného odkazu zaznie v Malej sále dielo 9 Kleine Reigen, op. 13, ktoré skomponoval počas štúdia na konzervatóriu v Kolíne nad Rýnom. Ide o krátke, kontrastné skladbičky pre klavír, ktoré uvedie Marek Kozák. Na záver pôsobivého programu si návštevníci vypočujú cyklus Ej, srdenko moje Klementa Slavického, skomponovaný na slová moravskej ľudovej poézie. Piesňový cyklus pre ženský hlas a klavír, vydaný v roku 1954 venoval Slavický svojej sestre Aši a patrí medzi jeho najznámejší.