Rôzne polohy a štýly hercov absolventského ročníka a prvého ročníka magisterského stupňa dávajú plnosť zobrazeniu cesty hrdinu. Herci sa v postavách obmieňajú. Autorka textu vraví: „Vytvorila som si šesť postáv. Troch mužov a tri ženy – ku každému „Petrovi“ jeho ženský protipól. Vedela som, že dramatické napätie a nešťastie (ale aj humor) budú plynúť z mimo-kastového spojenia, teda keď sa Drsný bude chcieť spojiť s Pravou a vice versa.“

Vďaka tomu vidíme, ako sa charaktery menia, dozrievajú alebo degradujú. To už je otázka, ktorú si musí položiť sám divák po predstavení. V diele Petra Pišťanka je z čoho vyberať. Písal drsne, jemne ale aj citlivo a vtipne.

Inscenácii poslúžili ako predlohy krátke prózy Petra Pišťanka. Samotný názov Pán Hronu je prevzatý z názvu zbierky satiricko-parodických poviedok na štýl socialistického realizmu. Pišťanek tieto prózy napísal na vojne, po zranení nohy. Ide o jeho ranú tvorbu, poviedky sú plné humoru. Poviedky Debutant, Mladý Dônč a Muzika prinášajú pohľad drsný. Najmä na dedinu a na slovenské robotnícke prostredie a korene majú v deväťdesiatych rokoch. Pozoruhodné je, že humor, aj keď drsný a svojský, sa nevytráca. Novela Neva je z autorovej neskoršej tvorby a perfektne zrkadlí, ako sa odklonil ku snahe písať citlivo a jemne. Táto kombinácia je ideálnym prierezom jeho tvorbou a divákovi, ktorý pamätá menované časy, ich vie priblížiť. Mladému divákovi ich predstaví naša inscenácia na doskách Labu.

„Dovolíme si tvrdiť, že v slovenskej literatúre je málo autorov s podobne rôznorodým dielom. Práve na rôznorodosti je postavená inscenácia Pán Hronu, ktorá sa ako celok nakoniec uzatvorí. Nerobili sme inscenáciu o Pišťankovi ako o človeku, ktorý si niečím prešiel, ale o Pišťankovi a jeho postavách, ktorými chtiac-nechtiac vytvoril dokonalý oblúk pre univerzálny príbeh o človeku, ktorý sa snaží, ale akosi nič nie je dosť. Táto premisa sa nám zdala ako tvorcom dokonalá. S ružovými lícami sa herci postavia na javisko a zahrajú príbeh o tom všetkom, čo vidíme, čo tušíme, čo chceme, ale akosi nedokážeme uchopiť, chytiť. A máme to vôbec chytiť? Nevieme, ale snažíme sa.“

Je to nekonečné snaženie, ktoré prináša postavám a do autorského textu Laury Fedorovej spomenutý humor. Humor, ktorý sa vynorí z tragiky, ale aj humor srdečný, plynúci z jednoduchosti.

Petrov príbeh je plný nástrah, prekážok a komplikácií. Nie tých mýtických, ale tých reálnych. Životných a bežných. Bude to stačiť na pochopenie života?

„Čo je vo mne, to mám. A to je podľa mňa myšlienka, ktorú je dôležité vypovedať na konci školy, idúc do sveta; po svojej vlastnej ceste hrdinu,“ – hovorí študentka absolventského ročníka réžie Laura Fedorová, autorka textu a režisérka inscenácie.

Inscenačný tím Pána Hronu je rôznorodý. Primárne ide o absolventský ročník (herci, réžia), s ktorým spolupracuje prvý ročník magisterského stupňa, ale aj poslucháči, ktorým sa tento projekt počíta ako prvý. Samotný inscenačný tím teda dostojí konceptu inscenácie.

Inscenačný tím

Réžia: Laura Fedorová
Dramaturgia: Samuel Šimkovic
Scéna: Nina Kuchtová
Kostýmy: Sára Krajčíová
Svetelný dizajn: Katarína Šotterová
Pohybová spolupráca: Nina Boldocká
Hudba: Daniel Zwach, Michal Kvaššay
Produkcia: Tomáš Daniel Plecháč, Nikola Zelinová

Obsadenie

Účinkujú študenti 1. a 2. ročníka magisterského stupňa štúdia herectva.

Peter 3, Otec, Robotník, Režisér (M. Huba), Hruškovič: Michal Kvaššay
Peter 2, Dedo, Pán Hronu: Daniel Zwach
Peter 1, Herec (Robert), Žofré: Marián Kužma (1. Mgr.)
Mama, Svoreň, Manželka: Naďa Gášeková
Sestra, Bufetár, Prostitútka, Vyplácač, Herečka 1, Anna Prepichová: Viktória Štepanovská Vadovičová
Sestra, Siréna, Herečka 2, Neva: Adriana Moravčíková

Pedagogické vedenie

prof. Ingrid Timková, doc. Marek Majeský, ArtD. (Katedra herectva)
doc. Rastislav Ballek, ArtD., Mgr. art. Juraj Bielik, ArtD. (Katedra réžie a dramaturgie)
doc. Ing. arch. et Mgr. art. Ján Ptačin, ArtD., Mgr. art. Simona Vachálková ArtD. (Katedra scénografie)
Mgr. art. Mikuláš Procháska (Katedra divadelného manažmentu)

Premiéra: 11. februára 2026 o 19:00

Uvedieme v Divadle Lab na Svoradovej 4.

Dĺžka predstavenia: 100 minút bez prestávky.

Reprízy: 16. a 17. februára 2026

Zdroj foto: Matej Mikloš