Dokumentárny film Amoosed: Losia odysea od českej režisérky Hany Novákovej priniesol do slovenských kín dávku animistickej mágie. Autorka, ktorá vo svojej tvorbe preukazuje úprimný záujem aj o najmenšieho živého tvora, sa v prvom celovečernom filme zamerala naopak na jedného z najväčších cicavcov v Európe. Losa však paradoxne nie je jednoduché v lese len tak spozorovať a stretnutie s ním sa často prirovnáva k zázraku, akoby sa zviera ukázalo len vtedy, keď je toho pozorovateľ hoden. Svedčí o tom aj originálny príbeh samotného filmu Amoosed: losia odysea.

Prečo práve los? Túto otázku som autorke položil hneď na začiatku nášho rozhovoru (zverejnený bude na mojakultúra.sk čoskoro). Celá jej tvorba je totiž pozlátená obdivom k prírode a som si istý, že s podobným zanietením ako pri Amoosed by dokázala nakrútiť fascinujúce celovečerné filmové dielo o akomkoľvek tvorovi na zemi. Predsa len sa však los dostal na prvé miesto. Je to totiž zviera, ktoré svojím správaním udivuje ľudí všetkých kultúr.

Aby sa na obecenstvo preniesla aspoň časť tejto magickej interpretácie existencie losa, musí mať aj film tomu prislúchajúcu náladu. Amoosed: Losia odysea zďaleka nepripomína prírodopisný dokument v televízii využívajúci najmodernejšie filmové technológie a vyučujúci iba jasne nadväzujúce vedecké fakty. Hana Nováková mieša akademický, profesionálny prístup s dávkou mystiky, no obsah jej výpovede určite nepôsobí neseriózne.

Nie je to skreslená interpretácia reality, ktorá by filmu pridávala na tajomnosti. Je to naopak nečakaný súvis medzi kurióznymi skutočnosťami naprieč históriou a pozemskou prírodou, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad životom zvieraťa so špecifickým správaním. Toto správanie istým spôsobom odpovedá na život moderného človeka, jeho pretváranie prírody, dokonca aj na jeho politické a ideologické ciele. Veď ako si možno vysvetliť nikým nespozorované preniknutie losa cez železnú oponu? Alebo fakt, že sa los Emil objavil v Česku práve vo chvíli, keď bola dlho vznikajúca filmová losia odysea práve dokončená?

Hana Nováková nás so sebou berie k hlbšiemu významu za týmito udalosťami a robí to pomocou filmových výrazových prostriedkov aj vlastným komentárom. Slová či archívne zábery volí starostlivo, no nie je to zárukou okamžitého napojenia sa na komplexný obsah filmu. Osobne som sa na Amoosed musel pozrieť opakovane, aby som pochytil väčšinu abstraktnejších súvislostí v komentári, pretože ten nie je opisný ani priamo vysvetľujúci. Hovorené slovo sprostredkúva okrem informácií aj zážitok a poznanie za hranicou faktického zdôvodňovania.

Podobne sa k existencii losa - ako mýtického zvieraťa - stavajú aj zvolení protagonisti a protagonistky, ktorých autorka našla na niekoľkých kontinentoch. Každý z nich má inú motiváciu pre prácu s losmi, všetci majú však spoločný obdiv voči tvorovi, ktorého nedokážu celkom pochopiť, zaradiť a preskúmať. Preto sa ani film občas nepohne z roviny otázok k rovine odpovedí. Los však autorke dobre slúži na demonštráciu idey dualizmu vo vnímaní prírodných zákonitostí - vedeckej a mystickej, pričom obom by sa podľa protagonistov malo dostať rovnakej vážnosti. Vedecká nám o prírode odhaľuje nové poznatky, zatiaľ čo tá druhá nás sprevádzala po tisícky rokov našej existencie.

Za vznikom filmu vidím snahu znovu sprístupniť človeku cestu k hlbšiemu vnímaniu prírody, no nielen prostredníctvom mikroskopu a odborného štúdia, ale najmä prostredníctvom nástrojov, ktoré má každý človek neustále pri sebe, hoci sa možno nenaučil ich využívať tak, aby mu prinášali poznanie a osoh.

Mystická rovina filmu je silne prítomná a podporuje ju aj zvukový mix kombinujúci napríklad tajomný hlas veľrýb s nonverbálnym ženským spevom a podobne. Akoby na pozadí filmu prebiehala výmena, ktorej nemožno rozumieť bežnými zmyslami.

Hana Nováková sa vo svojom prvom celovečernom filme nevenuje príbehu jedného konkrétneho losa - hoci s ohľadom na udalosti posledného roka by jeden čakal, že sa film snáď bude zaoberať napríklad populárnym losom Emilom - naopak, snaží sa pochopiť správanie celého druhu najmä vo vzťahu k človeku. Je to však vzťah viac symbolický než faktický.

Čo podľa filmového plagátu a čiastkových informácií znie ako zábavná a dobrodružná cesta za putujúcim zvieraťom, je v skutočnosti náročným návratom k pôvodnému vnímaniu prírody. Každý divák či diváčka si v kine môže položiť otázku, či niečo také dokáže absolvovať.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Filmtopia