Navždy nás opustil vynikajúci violončelista, koncertný majster a sólista, dlhoročný člen slovenskej hudobnej komunity, Juraj Alexander (narodený v septembri 1944). Jeho život bol príbehom neuveriteľnej odolnosti. Prežil holokaust ako novorodenec a celý svoj dospelý život zasvätil hudbe.

Juraj Alexander, významný slovenský violončelista, ktorého hudobný tón a životná sila budú navždy zapísané v pamäti všetkých, ktorí ho počuli a poznali. Narodil sa v Bratislave v septembri 1944, v tragickom čase, keď bol len pár týždňov po narodení spolu so svojou matkou deportovaný do koncentračného tábora v Terezíne. Je neuveriteľné, že prežil – len vďaka odvahe, vynaliezavosti a nezlomnej materinskej láske, ktorá chránila jeho život za každú cenu.

Po skončení vojny sa v povojnovej Bratislave začala písať nová kapitola jeho osudu. Hudba sa stala jeho útočiskom a zároveň poslaním. Už v roku 1965 absolvoval Konzervatórium v Bratislave, kde študoval violončelo pod vedením Gustáva Večerného. Už počas štúdia sa pustil do profesionálneho sveta: získal angažmán v Opere SND a neskôr pokračoval vo vzdelávaní na VŠMU. Napriek výzvam sa jeho cesta nenarovnala – počas vojenskej služby a zároveň práce v opere čelil ťažkostiam, no jeho odhodlanie nikdy neochablo.

Od roku 1968 až do roku 1995 stál v čele violončelovej sekcie Slovenského komorného orchestra. V tomto období absolvoval viac než 2 000 koncertov doma aj v zahraničí a na vyše 300 z nich vystupoval aj sólisticky. Nahrával desiatky diel, vrátane barokových koncertov a ďalších komorných diel, ktoré dnes tvoria dôležitú časť hudobného dedičstva Slovenska.

Jeho umelecká cesta sa vyvíjala aj v rámci Opery SND. V rokoch 1965–1968 a v neskoršom období 1993–2001 pôsobil opäť ako koncertný majster skupiny violončiel. Potom, od roku 1997 do 2011, bol koncertným majstrom violončiel Slovenskej filharmónie. Okrem toho sa venoval pedagogike. Vyučoval na Konzervatóriu v Bratislave a odovzdával svoje skúsenosti mladým hudobníkom.

Juraj Alexander nebol len interpretom, bol aj vášnivým diskofilom a kultivovaným glosátorom. Pravidelne prispieval ako hudobný publicista do médií, kde písal recenzie a poznámky o nahrávkach a umeleckej interpretácii. Jeho láska k hudbe sa odrážala aj v jeho životnej filozofii, pre neho hudba nebola len povolaním, ale celoživotnou náplňou a zmyslom bytia.

Život Juraja Alexandra bol svedectvom odvahy, odolnosti a umeleckého génia. Z tragédie detstva vyťažil silu, ktorá mu umožnila vytvoriť bohaté a inšpiratívne dielo, milovať hudbu a učiť ju druhých.

Jeho odkaz bude žiť ďalej – v komorných a orchestrálnych dielach, v spomienkach tých, ktorí mali to šťastie počuť ho hrať, aj v srdciach študentov, ktorým odovzdal vášeň pre sláčikový nástroj.

So vzácnym človekom, vynikajúcom hudobníkom, sa lúči aj Slovenská filharmónia, ktorá 22.novembra zverejnila na sociálnych sieťach rozlúčku: "Do večnosti dnes odišiel vo veku 81 rokov violončelista Juraj Alexander, skvelý človek, zanietený hudobník a priateľ mnohých filharmonikov. Juraj Alexander hudbou žil počas celého svojho života. Pôsobil a spolupracoval s mnohými orchestrami a komornými zoskupeniami. Najväčšiu časť svojej profesionálnej kariéry prežil v Slovenskom komornom orchestri pod vedením Bohdana Warchala, v rokoch 1968 – 1995, ako koncertný majster a sólista Slovenského komorného orchestra. S komorným orchestrom zažil jeho „zlatú éru“ a predstavil sa aj ako sólista na stovkách koncertoch doma i v zahraničí. Od roku 1997 – 2010 bol členom violončelovej skupiny Slovenskej filharmónie. Jeho posledným vystúpením v Slovenskej filharmónii bolo účinkovanie na koncerte Hommage à Bohdan Warchal v roku 2015. Bol pravidelným a neúnavným návštevníkom našich symfonických aj komorných koncertov a pamätať na neho budeme aj ako na nezabudnuteľného zberateľa a propagátora domácich a zahraničných nahrávok.

Juraj, bolo nám cťou, zažiť s Tebou vzácne chvíle v Slovenskej filharmónii."

Zdroj: Hudobné centrum, spracovala redakcia mojakultura.sk

Foto: Peter Brenkus