Milada Horáková – právnička, politička a symbol občianskej odvahy, bola v roku 1950 nespravodlivo odsúdená a popravená komunistickým režimom v rámci najväčšieho z vykonštruovaných politických procesov v bývalom Československu. Tieto procesy, nazývané monsterprocesy, mali zastrašiť spoločnosť a umlčať akýkoľvek odpor voči režimu.

Jej posledné slová pred popravou: „Padám, padám... tento boj jsem prohrála, odcházím čestně, miluji tuto zem, miluji tento lid... přeji vám to, přeji vám...“ sa stali symbolom nezlomnosti a hlbokej viery v ľudskú dôstojnosť.

Predstavenie je venované všetkým, ktorí sa postavili zlu v mene pravdy a spravodlivosti. Pripomína, že sloboda nie je samozrejmosťou, ale hodnotou, ktorú musíme chrániť – každý deň.

Režisérom inscenácie je Ondrej Šoth, ktorý sa k téme Milady Horákovej vyjadruje s hlbokým rešpektom. V rozhovore pre náš portál „Bola mučená, no nesklonila hlavu“ povedal: „Všetky správy, ktoré prichádzajú z Európy a zo sveta a týkajú sa nespravodlivých súdnych procesov, sa ma hlboko dotýkajú. O Milade Horákovej som vedel už pred Nežnou revolúciou a táto téma vo mne stále viac a viac rezonovala.“

Pre Šotha je postava Horákovej nielen historickým, ale aj morálnym symbolom: „Prial by som si, aby ľudia pochopili, že existovali na tomto svete ženy, ktoré dokázali bojovať za práva ľudí. Ktoré boli mučené a predsa nesklonili hlavu. Boli presvedčené o svojich humánnych a demokratických postojoch.“ Režisér zdôrazňuje, že inscenácia má byť aj apelom na dnešnú spoločnosť: „Nie je to len o jednej žene. Je to výpoveď o tom, že mať iný názor nemá byť trestaný. O tom, že pravda a ľudská dôstojnosť musia byť chránené, nech sa deje čokoľvek.“

Silný umelecký a ľudský odkaz inscenácie Národného divadla Košice pripomína, že boj Milady Horákovej za pravdu, slobodu a ľudskosť pokračuje v každej generácii, ktorá sa odmietne podvoliť nespravodlivosti.

Zdroj: spracovala redakcia mojakultura.sk