Inscenácia kladie otázku, čo dnes očakávame od baletu. Či má zostať výsostne priestorom technickej dokonalosti a hierarchickej disciplíny, alebo sa má otvárať iným formám divadelného myslenia, herectvu a osobnej výpovedi tanečníka. Práve napätie medzi klasicky školenými interpretmi a alternatívnejším pohľadom na tvorbu je jedným z hlavných významových pilierov večera.

Dôležitým kontextom je aj fakt, že pôvodná premiéra Nočnej skúšky vznikla už v roku 2014. Dnešné uvedenie prichádza v novom naštudovaní, s novým obsadením a citeľne odlišnou energiou. To samo osebe potvrdzuje, že téma zostáva živá – otázky identity baletu, jeho miesta v súčasnej kultúre a vzťahu k tradícii dnes rezonujú možno ešte naliehavejšie než pred desiatimi rokmi.

Ako vysvetľuje riaditeľ baletu Šimon Stariňák: „Predstavenie je určené širokému publiku – pravidelným návštevníkom baletu, divákom činohry, ale aj tým, ktorí s baletom ešte nemajú veľkú skúsenosť. Vďaka hereckým situáciám, humoru a zrozumiteľnému divadelnému jazyku dokáže osloviť rôzne typy divákov. Zároveň je inscenácia vhodná pre publikum od 12 rokov, takže cieli aj na mladších divákov a študentov, ktorých chceme prirodzene privádzať k divadlu. O to viac nás teší, že priamo v inscenácii spolupracujeme s Baletnou prípravkou NDKE a so študentmi Konzervatória Petra Dvorského a Jozefa Adamoviča.“

Zapojenie baletnej prípravky a študentov konzervatórií pod vedením Tetiany Lubskej, Silvie Borsetti a Mareka Šarišského bolo určite dobrým dramaturgickým krokom. Deti a študenti predstavujú generačný kontrast a sviežu energiu, zároveň však zvyšujú štylistickú rôznorodosť. Na javisku pôsobili prirodzene, bez zbytočnej strojenosti, a ich spontánne reakcie dodali jednotlivým scénam autentickosť i sviežosť. Zaujímavé bolo pozorovať aj pekné vzťahy medzi staršími a skúsenými tanečníkmi a malými deťmi. Neboli to len naučené kroky a postoje, ale skutočný, čistý a nenútený vzťah. Práve táto prirodzenosť pomohla vytvoriť živý javiskový obraz a podporila celkovú vierohodnosť inscenácie.

Spojenie činohry a baletu nie je úplne bežný jav v divadlách. Aj tu Košice ukazujú, že si idú svojou cestou inovácií. Ako hovorí Stariňák, nie je to úplná novinka v repertoári: „Prepojenie baletu a činohry u nás vznikalo prirodzene a dlhodobo. V inscenáciách ako Sándor Márai, Denník Anny Frankovej, Milada Horáková či Nureyev sme si overili, že spojenie pohybu a slova prináša silný divadelný tvar. Nočná skúška do tejto línie zapadá a nové naštudovanie len potvrdzuje, že tento spôsob práce má pre nás zmysel.“

Choreografická koncepcia sa pohybuje na pomedzí klasickej baletnej techniky, súčasného tanca a ich vzájomnej fúzie. Réžia patrí skúsenému tanečníkovi a autorovi mnohých inscenácií nielen v Košiciach Ondrejovi Šothovi, ktorý na inscenácii spolupracoval so svojím asistentom Matúšom Bachyncom. O scenár sa postarali Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková a Václav Janeček. Dramaturgická koncepcia Zuzany Mistríkovej je tematicky presná a reaguje na aktuálne spoločenské podnety, avšak jej kolážovitý charakter, hlavne v druhom dejstve, miestami oslabuje dramatickú gradáciu, hoci po tanečnej stránke nebolo čo vyčítať.

Ondrej Šoth: Súboj medzi láskou a nenávisťou alebo pravdou a manipuláciou bude existovať vždy Nedávno oslávil narodeniny Ondrej Šoth, generálny riaditeľ Národného divadla Košice. Porozprávali sme sa o jeho ostatnej inscenácii – Každý deň odvahu (Zvláštna radosť žiť III).

Jednoduchú, no funkčnú scénu navrhla Barbora Šajgalíková, ktorá vytvára pre dej prehľadný a flexibilný priestor. K dôležitým výrazovým prvkom inscenácie patria aj kostýmy Andriiho Sukhanova. Na choreografii sa okrem skúseného Ondreja Šotha podieľala aj dvojica mladých talentov – Šimon Stariňák a Gennaro Sorbino. V rámci súboru je tak zreteľné prirodzené odovzdávanie skúseností medzi generáciami, čo sa priaznivo odráža aj na celkovej súdržnosti inscenácie. Choreografia stojí na technickej istote a dobrom poznaní baletného súboru.

Prvá časť predstavuje absurdnú nočnú skúšku – prípravu na veľkolepý program pre štátnu návštevu v divadle. Otázka je, prečo sa skúška odohráva v noci. Nie je to predsa štandardný postup v divadlách. Môže tu ísť o viacero významov, ako situácia v kultúre na Slovensku, či isté vyčlenenie „klasických foriem tanca“. Celé javisko je skúšobná miestnosť a zaujímavou novinkou je videoprojekcia do šatne, kde môžeme pozorovať emócie, nálady – bezprostredne pred a po vystúpení, či spôsob prípravy tanečníkov z „útrob javiska“, kde sa bežne nedostaneme.

Dôležitú úlohu tu má práve činoherná zložka. Herecké postavy z prostredia divadla – režisér, dramaturgička, riaditeľ baletu, choreograf či inšpicientka – dodávajú inscenácii civilný rámec a jemnú satiru. Mladého režiséra „z Prahy“ vynikajúco predstavil Jakub Kuka. Jeho komunikácia v češtine bola tak prirodzená, že by sme mohli pochybovať, či naozaj nepochádza „z Prahy“. Elena Podzámska stvárnila „pokrokovú dramaturgičku prichádzajúcu z Holandska“. Nič „klasické“ ju zjavne neoslovuje, zatiaľ čo inklinuje k alternatívnym, až synkretistickým riešeniam, ktoré ju jediné nadchnú. Práve v jej postave môže ísť o jemnú satiru, že NDKE nezískalo tento rok žiadnu cenu Dosky 2025, hoci viaceré inscenácie v Košiciach mali čo ponúknuť divákom a boli aj vysoko kriticky ohodnotené. Vtipné poznámky na súčasnú situáciu v kultúre aj spoločnosti Stanislava Pitoňáka ako riaditeľa baletu pobavili mnohých divákov. „Uleteného“ choreografa stvárnil Dalibor Fabian a „nudného“ klasického baletného majstra Sergij Iegorov, inšpicientku Henrieta Kecerová. Ako sama hovorí: „Bolo zaujímavé vymeniť si rolu s kamarátkou, keďže jedna z jej dobrých priateliek pracuje ako inšpicientka v divadle.“ Novou postavou oproti inscenácii z roku 2014 je asistentka dramaturgičky v stvárnení Natálie Častkovej.

Druhé dejstvo nezačína na scéne, ako by sme prirodzene očakávali, ale v lóži, kde sa dozvedáme, že prezident napokon nepríde. Po ostentatívnom odchode modernistickej dramaturgičky už nasleduje tanečný program až do konca predstavenia. Za zmienku ešte stojí baletka so „zlomenou rukou“, ktorá musí aj napriek vážnemu hendikepu odtancovať svoje predstavenie. Ide tu znova o „zranenú kultúru“, ktorá musí prežiť aj „barbarské“ správanie?

Skutočne presvedčivou zložkou večera sú výkony tanečníkov baletného súboru NDKE. Ich profesionalita sa ukázala hlavne v druhom dejstve. Keby sme videli len prvé dejstvo, tak nás môžu priviesť do rozpakov časté chyby v rytme a synchronizácii. Sám som mal pochybnosti, či chyby robia naschvál, alebo jednoducho nie sú zohratí. Druhé dejstvo ukázalo, že aj chyby boli „hrané“ a aj náročné a skupinové scény baletný súbor predviedol ukážkovo. Tanečníci zaujali čistotou klasickej techniky, istotou v skokových pasážach a schopnosťou plynulo prechádzať medzi striktne štylizovaným baletným pohybom a inými formami tanca. Celkovo tu účinkuje 24 profesionálnych tanečníkov baletu NDKE, študenti a deti.

Nočná skúška reaguje na samotný svet divadla, na proces tvorby, pochybnosti, ambície aj radosť z práce na javisku. Nie je to len oddychovka, ale ani ťaživá spoločenská téma. Skôr inteligentná, hravá reflexia umeleckého prostredia. Teda ak by ste čakali zložité riešenia spoločenskej situácie, tak to od tejto inscenácie nečakajte. Balet NDKE po obsahovo ťažších predstaveniach (Každý deň odvahu, Milada Horáková) siaha po pokojnejších a jednoduchších témach (Chudobných rodičov syn, Nočná skúška).

Keď tanečné divadlo prináša odvahu a nádej Tretia inscenácia Zvláštna radosť žiť režiséra a choreografa Ondreja Šotha a libretistky a dramaturgičky Zuzany Mistríkovej je čitateľná a zrozumiteľná. Dotýka sa všetkých nás – je reflexiou súčasnej doby. Ak ste ju ešte nevideli, choďte sa na seba do divadla pozrieť. Rastú nám predsa ďalšie generácie a práve my im dávame príklad, aké hodnoty budú v budúcnosti preferovať.

Táto inscenácia nie je jedinou baletnou premiérou tohto roka. Okrem Nočnej skúšky ponúkne NDKE ďalšiu veľkú baletnú premiéru Korzár, v réžii a choreografii Jiřího Bubeníčka, českého tanečníka, choreografa a bývalého prvého sólistu svetových baletných scén. „Je to pre náš súbor významný medzinárodný projekt. Našou ambíciou je udržiavať repertoár živý, pestrý a otvorený klasike aj súčasnej tvorbe.“ dopĺňa riaditeľ baletu Šimon Stariňák.

Foto: Anton Faraonov