Len málo umelcov vytvorilo také fascinujúce diela ako Giuseppe Arcimboldo. I keď na prvý pohľad pôsobia diela tohto manieristického maliara trochu bizarne, pri bližšom skúmaní zistíme, že tvoril skutočne geniálne maľby, ktoré boli v neskoršom období obrovskou inšpiráciou surrealistov. A navyše, slovné spojenie – Ste to, čo jete, naberá v súvislosti s Giuseppem Arcimboldom úplne nový rozmer.

Presný dátum narodenia Giuseppe Arcimbolda je podľa dostupných informácií sporný. Niektoré zdroje hovoria o roku 1526, iné o roku 1527, dátumovo však historici viažu jeho narodenie k 5. aprílu. Giuseppe pochádzal z rodiny maliarov a remeslu sa učil od otca Biagia Arcimbolda, ktorý pracoval pre organizáciu Veneranda Fabbrica del Duomo di Milano. Tá dohliadala na stavbu a vývoj slávnej katedrály Milánsky dóm, inak nazývanej aj katedrála Duomo. V záznamoch Milánskeho dómu sa píše, že zákazku na výrobu katedrálnych vitráží mal na starosti práve mladý Arcimboldo spoločne s otcom. Práve tento okamih sa mnohokrát spomína ako Arcimboldova ranná tvorba. V práci na vitrážach pokračuje Giuseppe aj po smrti svojho otca a to až do roku 1558. V rovnakom roku Arcimboldo taktiež vytvára i tapisériu pre katedrálu Como.

Ako 36-ročný po prvýkrát opúšťa Taliansko a odchádza do Viedne, kde sa stáva dvorným portrétistom Ferdinanda I. Habsburského. Počas pôsobenia u Ferdinanda, maľuje najmä portréty cisárskej rodiny, avšak v roku 1563 prichádza so sériou obrazov s názvom Štyri ročné obdobia. Umelecké poňatie týchto obrazov bolo v tom období jedinečné a vtedajšie dokumenty svedčia o tom, že jeho súčasníci i panovníci, pre ktorých pracoval, boli jeho tvorbou uchvátení. Práve cyklus Štyri ročné obdobia je prvým s kompozícií, ktoré v neskoršom Arcimboldovi zaručili slávu.

[gallery columns="2" size="large" td_select_gallery_slide="slide" ids="13804,13789,13803,13805"]

Po smrti Ferdinanda I. pokračuje Arcimboldo nielen ako dvorný maliar cisára Maximiliána II., ale aj ako jeho architekt, scénograf, inžinier a špecialista na umenie. I keď toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi relevantnými písomnými dokumentami, podľa všetkého stál za organizáciou slávností a sprievodov človek mnohých talentov. A presne takým bol práve Arcimboldo, ktorý vďaka svojej bohatej predstavivosti dokázal vytvoriť nielen kostýmy, ale aj alegorické vozy, masky či dekorácie a dokonca vytváral i ohňostroje, bez ktorých sa v 16. storočí neobišla žiadna významná udalosť. Niet pochýb, že Arcimboldo v tomto období tvoril i množstvo malieb, ale známe sú len niektoré z nich. Okrem druhého cyklu s názvom Živly, sú dochované taktiež aj kompozície Kuchár, Čašník a Právnik. Obrazy často slúžili ako dary cisára Maximiliána významným osobnostiam. Na žiadosť panovníka preto Arcimboldo často maľoval konkrétne osoby, ktoré žili na cisárskom dvore. Tak vznikla i maľba cisárskeho historika Wolfganga Laziusa s názvom Knihovník. Počas vlády Maximiliána, zároveň aj pod jeho vplyvom, vzniká v roku 1573 druhé pokračovanie cyklu Štyri ročné obdobia.

[gallery size="large" td_select_gallery_slide="slide" columns="2" ids="13800,13801,13802,13790"]

O tri roky neskôr, v roku 1576 Maximilián umiera a vlády sa ujíma jeho syn Rudolf II, ktorý je veľmi vzdelaný, tolerantný v otázke náboženstva a preslávený najmä svojou náklonnosťou k vede a k umeniu. V službách nového panovníka trávi prevažne v Prahe Arcimboldo 11 rokov. V roku 1587 60-ročný Arcimboldo odchádza na vlastnú žiadosť do rodného Milána. Rudolf tejto žiadosti dáva požehnanie, avšak s podmienkou, že Arcimboldo zostane aj naďalej v jeho službách. Práve toto obdobie je považované za vrchol jeho tvorby, počas ktorej vzniká nielen maľba Flóra, ktorá zobrazuje rímsku bohyňu kvetín, ale aj portrét Rudolfa II. s názvom Vertumnus. Ovocie, zelenina a kvetiny, z ktorých je zložená cisárova tvár, reprezentujú štyri ročné obdobia a symbolizujú dokonalú harmóniu cisárovej múdrej hlavy. Vertumnus ocenili všetci, najmä však samotný Rudolf, ktorý za toto dielo oceňuje Arcimbolda jedným z najvyšších vyznamenaní, titulom „conte palatinus“.

Arcimboldo zomiera vo veku 66 rokov 11. júla 1593 v rodnom Miláne. Jeho pozostatky sú uložené v milánskom kostole S. Pietro della Vigna a na jeho náhrobnom kameni je vytesaný odkaz: Guiseppemu Arcimboldovi, mužovi nanajvýš bezúhonnému, slávnemu maliarovi a grófovi palatínskemu, vždy ctenému Ferdinandom, Maximiliánom II. a Rudolfom II.

Spracovala: redakcia mojakultúra.sk
Zdroj foto: Wikipedia