Pred 77 rokmi sa im podarilo ujsť doslova z pekla. Výpoveď, ktorú po úspešnom úteku oznámili svetu ako prví, všetkých šokovala. Hrdinský čin a správa Alfréda Wetzlera a Rudofla Vrbu by mali byť pre všetkých akýmsi mementom doby, ktorá sa nesmie nikdy zopakovať. 7. apríla 1944 sa dvaja mladí sloven...

Pred 77 rokmi sa im podarilo ujsť doslova z pekla. Výpoveď, ktorú po úspešnom úteku oznámili svetu ako prví, všetkých šokovala. Hrdinský čin a správa Alfréda Wetzlera a Rudofla Vrbu by mali byť pre všetkých akýmsi mementom doby, ktorá sa nesmie nikdy zopakovať.

7. apríla 1944 sa dvaja mladí slovenskí Židia, Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba, ukryli v jame pod kopou drevených brvien. Pri sebe mali zápisky o počtoch ľudí v transportoch, poznámky o fungovaní tábora a označenia nádob s cyklónom B, ktorý sa používal v plynových komorách na vraždenie tisícov ľudí denne. Keď sa im po troch dňoch podarilo z tábora utiecť a cez hory prejsť až na Slovensko, čakala ich tá ťažšia časť. Presvedčiť o týchto hrôzach zvyšok sveta.

O čine dvoch hrdinov rozpráva nielen kniha Alfréda Wetzlera Čo Dante nevidel, ale aj jej filmová adaptácia s názvom Správa, ktorá sa už onedlho dostane aj do našich kín. Príbeh plný napätia a emócií osloví diváka napínavou drámou úteku, absurditou vývoja dejín, ale aj vnútornou silou muža, ktorý sa postavil proti zvrátenosti systému.

V dôsledku lockdownu sa slovenská kinopremiéra Správy už viackrát odložila. Film sa však stihol premietať v Amerike, odkiaľ si odniesol pozitívne odozvy. Peter Goldwyn, prezident Samuel Goldwyn Films, nešetril chválou na jeho adresu a americkí žurnalisti zároveň predpovedali, že sa objaví aj v shortliste nominácií na Oscara. Nakoniec sa však Správa neprebojovala ani do shortlistu, ani do finálneho výberu. „Oscara tiež zasiahla pandémia. Prvý krát sa všetko dialo v online priestore a všetci boli zrazu nútení hľadať iné cesty, aby sa dostali do povedomia akademikov, ktorí rozhodujú a hodnotia váš film. Bolo by dobré, keby sa dostal film na shortlist, ale nie je to žiadna tragédia. Filmu to neuškodilo, ohlasy ktoré vyvolal, mu pomáhajú v ceste po svete. Momentálne sa premieta v Španielsku a v apríli sa rozbehne kinodistribúcia vo Veľkej Británii, Japonsku a postupne, ako sa budú otvárať kiná, tak by mal film prejsť všetky krajiny, kde ho kúpili do distribúcie“ hodnotí úspech svojho filmu jeho samotný tvorca, režisér Peter Bebjak, v rozhovore pre náš portál.

Správa je považovaná za prvú detailnú informáciu o nacistickom koncentračnom tábore, ktorá sa dostala k Spojencom a bola označená za vierohodnú. Informuje o masových vraždách, ktoré nacisti vykonávali počas holokaustu. Hoci bolo zverejnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané a 15. mája 1944 sa začali deportácie 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, správa pravdepodobne zachránila mnoho životov. Informácie zo správy boli publikované prostredníctvom BBC 15. júna 1944 a 20. júna v New York Times. Pápež Pius XII., americký prezident Franklin Delano Roosevelt a švédsky kráľ Gustáv V. následne žiadali maďarského vodcu, admirála Miklósa Horthyho, zastaviť masové deportácie. Deportácie sa v Maďarsku zastavili 9. júla 1944, vďaka čomu sa zachránilo asi 200 000 židov.

„Pred trištvrte storočím ľudia verili, že hrôzy koncentračných táborov uštedrili ľudstvu tvrdú lekciu a už nikdy sa nezopakujú. Verili, že by to už nik nedopustil. Dnes však vidíme, že sa mýlili. Nenávistnú rétoriku a vyhrážanie sa násilím vidíme všade okolo seba – od politikov, cez mladých ľudí, až po “oddaných” starých rodičov. Veľmi rýchlo sme zabudli, čo spôsobili smrť miliónov ľudí. A zabudli sme, že na mieste týchto obetí sme mohli byť my,“  dopĺňa posolstvo Správy Rasťo Šesták, producent filmu.

Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: DNA Production, Continental film

Autor článku: CultureBase