Štvordielny dokument z dielne Netflixu odhaľuje pozadie najväčšej krádeže umenia

19. mája 2021

Píše sa rok 1990. Dvaja muži prestrojení za policajtov vnikajú do bostonského múzea, pričom z neho odnášajú umelecké diela nevyčísliteľnej hodnoty. Pozadie doteraz nevyriešenej a zrejme aj najväčšej krádeže umeleckých diel na svete a udalosti s tým spojené popisuje dokument streamovacieho giganta N...

Píše sa rok 1990. Dvaja muži prestrojení za policajtov vnikajú do bostonského múzea, pričom z neho odnášajú umelecké diela nevyčísliteľnej hodnoty. Pozadie doteraz nevyriešenej a zrejme aj najväčšej krádeže umeleckých diel na svete a udalosti s tým spojené popisuje dokument streamovacieho giganta Netflix s názvom This is a Robbery: The World’s Biggest Art Heist (Tohle je přepadení: Krádež umění, jakou svět neviděl).

Stačilo im na to 81 minút. Na prvý pohľad neuveriteľne dlhá doba na krádež. Veď byť niekde zatvorený skoro hodinu a pol, pritom kradnúť unikátne umelecké diela a to všetko s pocitom, že kedykoľvek môže prísť polícia, chce mať buď nervy zo železa alebo niečo iné. Prečo za taký dlhý čas nikto neupozornil políciu? Ako sa zlodeji dostali cez dvoje zabezpečené dvere? Prečo bol posledný záznam pohybových senzorov z bezpečnostnej obhliadky múzea hodinu pred lúpežou? Podieľala sa na lúpeži talianska mafia, írska IRA alebo samotní zamestnanci múzea? To sú otázky, ktoré doteraz trápia nielen miestnych vyšetrovateľov, FBI, ale aj samotných tvorcov dokumentu.

Počas krádeže zmizlo celkovo 13 umeleckých diel, vrátane obrazov Johannesa Vermeera, Edgara Degasa, Édouarda Maneta či unikátneho obrazu Rembrandta Búrka na mori Galilejskom, ktorá je jedinou Rembrandtovou krajinomaľbou vodného prostredia. Z bostonského múzea Isabelly Gardnerovej 18. marca 1990 však zmizli, v kontexte iných umeleckých diel, ktoré sa v tom čase v múzeu nachádzali, aj pomerne nezaujímavé kúsky. ako napríklad soška orla z hrotu žrde na francúzskej vlajke. Prečo lupiči nesiahli po oveľa významnejších a oveľa cennejších dielach Degasa či po autoportréte Rembrandta z roku 1629, ktoré mali doslova na dosah ruky? A prečo boli niektoré z ukradnutých diel doslova barbarsky vyrezané z rámov? Záhad okolo najväčšej krádeže umenia je viac než dosť.

Viac svetla do príbehu nevniesla ani 10-miliónová odmena za dolapenie lupičov, ponuka na skrátenie trestu či dokonca úplné oslobodenie a aj keď od zločinu prešlo už viac ako 30 rokov a celková hodnota lupu sa odhaduje na viac ako 500 mil. dolárov, prípad zostáva aj naďalej otvorený.